PETrecycling CZ is non-commercial, independent, free & unsponsored Czech web portal for funs, communities, administrative, law-makers, politicians, PET plastic industry etc. in the Czech Republic. My closing statement read: "There is only one real effective and  incentive method to encourage environmentally sound collecting of beverage one-way containers and it is deposit in combination with High-Tech R&D resulted Reverse Vending Machines!
PETrecycling CZ je nekomerční, nezávislý, volně přístupný, nesponzorovaný český webový portál.

Můj závěr intensivního studia nejnovějších výsledků V&V zní:
"V současnosti existuje jediný efektivní a motivující systém na podporu environmentálně a ekonomicky nejvhodnějšího způsobu sběru nápojových jednocestných obalů (PET, ALU a skla) a tím je jejich zálohování a zpětný odběr moderními odběrními automaty.


Cieľom je milión ton vyseparovaného odpadu v roku 2015 v SR

  ** Předpokladem nejdokonalejšího využití nápojových jednocestných PET lahví/Alu plechovek/skleněných lahví po spotřebě nápoje je jejich zálohování ** U PET lahví náročnou tzv. "B2B" recyklací, "ze starých lahví nové" ** Cyklus začíná automatizovaným odběrem obalů RVM automaty s NIR čidly, u nás dobře známými pro odběr pivních lahví ** Při souběžném odběru zálohovaných nádob (a vrácení zálohy) dojde na jediném automatu RVM k dokonalému roztřídění podle typu materiálu, barvy (PET/sklo), zmenšení objemu (posekáním/podrcením u skla) a oddělenému uložení každé z frakcí do malých přepravních kontejnerů ** Těch může být až sedm - na 3 barvy u PET, 2 u skla, 2 u plechovek (Alu, ocel) ** Takto získané druhotné suroviny jsou převáženy do meziskladů, či přímo do recyklačních závodů ** U PET lahví na recyklací buď jen na prané PET vločky/regranulát, nebo až na PET potravinářské kvality, z něj event. až na předlisky lahví ** Prvý krok (zpětný odběr) je ale věcí obchodních řetězců - nikoliv obcí, jako dosud ** Řetězce jsou svým "megaprodejem" největším zdrojem, u PET vykazuje tržní podíl obalů přes 92% ** Jen za PET láhve jim zaplatíme (v ceně nápoje) ročně částku zhruba 8 miliard Kč ** Měli by mít proto, též z mnoha dalších důvodů, zákonem uloženu zodpovědnost za následné využití nápojových obalů ** Ne exportem, ale umožněním RECYKLACE V UZAVŘENÉM CYKLU V ČR ** Na "zodpovědnost obchodu" přišli Švýcaři - viz PETFLASH 27/2002, str.2 ** Aplikaci záloh tam ale (jako jinde) nejvíce brání z tzv. "BIG 4" právě Coca Cola Beverages AG ** Podle šéfa švýcarské CCB AG Baerlochera "Záloha přináší pouze problémy, neřeší ale žádné!" ** Totéž teď papouškují mnozí naši experti ** Zálohy jsou prý DISKRIMINAČNÍ ** Diskriminace to je, ale SPOTŘEBITELŮ, OBCÍ a STÁTU **


Zdroj/Source: EnviWeb RSS - sekce ODPADY Cieľom je milión ton vyseparovaného odpadu v roku 2015 v SR (27.08.2008)
 

Logo portálu PETrecycling.cz


HOME Archiv 2008 27.08.2008 Cieľom je milión ton vyseparovaného odpadu v roku 2015 v SR
 
More articles in English only

Úvodem/Editorial

Archivy/Archives

Je PC-PET láhev"odpad"?

TERMINOLOGICKÝ SLOVNÍČEK

Co je IP PETrecycling.cz

Recyklace PET lahví

Kvalita RPET pro potraviny

Důvody pro zálohování nápojových obalů

Proč odběr PET automaty RVM místo popelnic?

Přehled o recyklaci PET metodou B2B ("bottle to bottle")

Informace o zařízeních pro sběr a recyklaci PET lahví

Zálohy na nápojové obaly v Německu

Zálohy na Slovensku

O zálohách v Česku

Recyklační firmy - ČR, SR

Ze směsných plastů nafta

Nové dilema - BIOPLASTY

LCA a CBA

Plastic Rumors and Myth - Explained

Hledej na WWW
Na úřad přes internet - Portál veřejné správy České republiky
Nejobsáhlejší SEZNAM Slovník
Počítač je chráněn antivirus systémem NOD32
Global sites
 


Najväčšími problémami, ktoré bránia vyššiemu zapojeniu obyvateľstva do separovaného zberu sú slabá finančná motivácia na separáciu, vysoké náklady na jeho zavádzanie, anonymita separovaného zberu a nízke environmentálne vedomie a správanie obyvateľstva.


V súčasnosti sa ešte neseparuje v 350 mestách a obciach vôbec – úlohou Recyklačného fondu je pomôcť im zaviesť separovaný zber. Ale ani tam, kde sa separuje, nedosahuje úroveň separácie dostatočnú úroveň. Separujú sa len niektoré komodity. Je však potrebné aj za pomoci zmeny legislatívy napríklad rozbehnúť separovanie stavebných odpadov, textilu, hydraulických kvapalín, rozpúšťadiel, farieb a lakov a iných komodít, ktoré tvoria značné objemy v komunálnom odpade. Informoval o tom predseda Správnej rady Recyklačného fondu Ing. Juraj Dlhopolček.

,,Recyklačný fond ešte čaká veľa práce pri rozširovaní separovaného zberu na Slovensku. Pritom doteraz za viac ako 6 rokov činnosti schválil projekty za takmer 3,3 miliardy Sk, keď vyhovel viac ako 7 000 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky. Celková suma prostriedkov poskytnutá na základe žiadostí obcí a miest za odpad, ktorý tieto vytriedili a odovzdali na spracovanie od začiatku pôsobenia Recyklačného fondu už presiahla 180 miliónov korún. V tomto roku už schválil dotácie zatiaľ pre celkovo 50 projektov v súhrnnej výške takmer 518 miliónov Sk. S prispením fondu sa vytvorilo doteraz 930 nových pracovných miest. Len vlani sa s podporou Recyklačného fondu na Slovensku vyzbieralo 212 000 ton a zhodnotilo 134 000 ton odpadov“, konštatoval J. Dlhopolček.

Dodal, že hlavná opodstatnenosť existencie fondu je v tom, že úroveň recyklácie na Slovensku je nedostatočná. Vlani sa vyseparovalo 212 000 ton odpadov a spracovalo
134 000 ton z nich. Lenže skutočná potreba separovania presahuje milión ton ročne.

,,Trvalou úlohou Recyklačného fondu  pre najbližšie obdobie zostáva podpora triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach a mestách tak, aby do roku 2010 separovalo všetkých 2 924 miest a obcí (dnes 2 574), všetky predpísané druhy odpadu - papier, plasty, sklo a kovové obaly. Vlaňajších 1 300 až 1 800 Sk príspevku za tonu vyseparovaného odpadu nestačí. Pre obce a mestá môžeme podľa súčasnej legislatívy vyplatiť ročne príspevky maximálne do výšky 9 % z celkových vyzbieraných prostriedkov. Skutočná potreba a nami navrhované zvýšenie príspevkov by malo dosiahnuť  až  20 % prostriedkov fondu“, konštatoval J. Dlhopolček.

Zdôraznil, že Recyklačný fond dnes bezkonkurenčne najväčšou mierou spolufinancuje infraštruktúru zberu a zhodnocovania odpadov v mestách a obciach. Komunálna sféra z fondu dostáva dva druhy finančných zdrojov – dotácie na projekty a príspevky za separované predpísané druhy odpadov. V súčasnosti sa fond sústreďuje na osvetu a propagáciu separovaného zberu, zhodnocovania odpadu a potrebnú zmenu legislatívy.

Riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška poukázal na to, že separovaný zber má okrem obrovských environmentálnych aj ekonomické prínosy. Okrem dotácie z Recyklačného fondu na nákup kontajnerov, vypláca fond za každú tonu vyseparovaného odpadu 1300 až 1800 Sk každej obci, ktorá doloží potvrdením od odberateľa vyseparovaného odpadu, že mu takýto odpad odovzdala. Tretí finančný prínos separácie spočíva v ušetrení poplatkov za uloženie komunálneho odpadu na skládku, ktoré tvoria cca 1500 Sk za tonu a očakáva sa ich zvýšenie (v ČR už teraz až 4 500 Kč/t). Štvrtý finančný prínos je v tom, že vyseparovaný odpad je už druhotnou surovinou a obce inkasujú za tonu takého odpadu trhovú cenu, ktorá môže byť napríklad pri papieri 1 500 Sk za tonu. Priamy ekonomický prínos napríklad za kilogram vyseparovaného papiera môže pre obec dosiahnuť 4,50 Sk (1,50 Sk príspevok z Recyklačného fondu, 1,50 Sk od zberných surovín za papier, 1,50 Sk ušetrených na poplatkoch za skládku).

,,Slovensko má nedostatok surovinových zdrojov a tie by mohlo získať zvýšením podielu separácie odpadov. A to z vlaňajších 134 000 ton ročne na 1 mil. ton vytriedeného a zrecyklovaného odpadu ročne v roku 2015 a 1,5 mil. ton v roku 2020. Prinieslo by to vytvorenie dlhodobo udržateľných pracovných miest - cca 7 000 do roku 2015 a cca
10 000  do roku 2020. Slovensko by tak dosiahlo 80 až 95 %-né zhodnotenie odpadov podľa jednotlivých komodít v roku 2015 a tým trvalé plnenie limitov stanovených EÚ a vládou SR“, konštatoval J. Líška.

V Prešovskom  kraji Recyklačný fond, od 1. 1. 2002 do 31.7. 2007, vyhovel spolu 1860 žiadostiam o poskytnutie dotácií a príspevkov a poskytol žiadateľom viac ako 630 miliónov Sk. Z toho za vyseparovaný komunálny odpad dostali mestá a obce na základe 770 žiadostí príspevky 20,4 milióna Sk. Recyklačný fond vyhovel aj žiadostiam o podporu projektov zberu  a recyklácie odpadov, keď na základe 28 žiadostí podnikateľov vyplatil dotácie vo výške 190,9 miliónov Sk a vyhovel aj 24 žiadostiam obcí o dotácie vo výške 97,3 miliónov Sk.

V Prešovskom kraji najväčšiu podporu – spolu vo výške 40 miliónov Sk získali projekty  spoločnosti TAVAL, s. r. o., Ľubotice, ktoré sú zamerané na zber,  separáciu a zhodnotenie rôznych odpadov, predovšetkým kovových a na odstraňovanie nežiaducich povlakov z odpadov z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Spoločnosť FECUPRAL, s. r. o. z Veľkého Šariša dostala od Recyklačného fondu 13 miliónov Sk na nadregionálne centrum zberu a separácie odpadov (NCZaSO).

V Prešovskom kraji Recyklačný fond doteraz vyhovel 770 žiadostiam miest, obcí a ich združeniam, o príspevky a dotácie na projekty. Z toho 24 obciam, mestám a ich združeniam podporil dotáciami projekty, predovšetkým na separovaný zber a úpravu  tuhého komunálneho odpadu, jeho rozšírenie a zefektívnenie (Ekos, s. r. o., Stará Ľubovňa, mestá Bardejov, Giraltovce, Humenné, Medzilaborce, Poprad, Svidník, Vysoké Tatry, Mestský podnik Spišská Belá, obce Sačurov, Štrba, Služba m. p. Stropkov, Technické služby miest Levoča, Prešov, Svit, Kežmarok, Verejnoprospešné služby miest Snina a Vysoké Tatry  a Združenie obcí Mikroregión Sekčov - Topľa).

Zdroj: Tlačová informácia Recyklačného fondu (26.08.2008)

 

 

Příspěvky na IP PETrecycling.cz v archivech:
Příspěvky z archivu: 2007 > 2006 > 2005 > 2004 > 2003 > 2002 > 2001 > 2000


 

  Best View : 800x600 resolution with Internet Explorer 4.x or above.