PETrecycling CZ je nekomerční, nezávislý, volně přístupný a nikým nesponzorovaný český webový portál v České republice.
Můj závěr intensivního studia nejnovějších výsledků R&D zní: "V současnosti existuje jediný efektivní, protože motivující systém na podporu environmentálně a ekonomicky nejvhodnějšího způsobu sběru nápojových jednocestných obalů (PET, ALU a skla).Tím je jejich zálohování v kombinaci s moderními odběrními RVM automaty. A to nejsem dealerem nikoho, pane V. Turanský.

Vladimír Turanský
Minister životného prostredia Jaroslav Izák pre HN

Aký je váš vzťah k životnému prostrediu?
- Žil som v meste, ktoré je zaťažené banskou činnosťou. Videl som jej vplyv na životné prostredie. V Handlovej, kde som bol dlhý čas poslancom mestského zastupiteľstva a primátorom, bola veľká prašnosť. Obyvatelia v zime hovorievali, že tam padá čierny sneh, lebo za niekoľko hodín ho emisie takto sfarbili. Postupne sme na hornej Nitre veľa urobili napríklad v prospech obmedzenia emisií a vypúšťania oxidov uhlíka do ovzdušia. Preto mi táto problematika nie je cudzia. Okrem toho mám rád turistiku, takže prírodu a životné prostredie vnímam aj z tejto stránky.

Pracovali ste aj v stavebníctve, venovali ste sa architektúre. Spája ich niečo so životných prostredím?
- Aj keď patrím k architektom, o ktorých sa neraz hovorí že sú pragmatici a nemajú pozitívny vzťah k prírodnému prostrediu, u mňa to neplatí. Viackrát som navštívil Škandináviu. Obdivujem citlivý vzťah jej obyvateľov k urbanizmu a životnému prostrediu. Nemusia byť v protiklade, môžu žiť v symbióze na prospech všetkým.

Niektorí ochranári považujú program vlády za technokratický. Vraj viac vytvára podmienky na podnikanie, napríklad v hotelierstve a cestovnom ruchu, ako na samotnú ochranu prírody a krajiny. Súhlasíte s nimi?
- Nie. Verím, že podnikanie v cestovnom ruchu a ochrana prírody môžu ísť ruka v ruke. Určite sa to bude riešiť vyvážene. Musíme akceptovať technický a technologický pokrok a požiadavky na skvalitnenie služieb v turistickom ruchu a pritom dodržiavať všetky pravidlá ochrany prírody a krajiny. Podľa mňa je to možné, príroda sa jednoducho nedá uzavrieť pred ľuďmi. Preto som sa už stretol aj so zástupcami mimovládnych ochranárskych organizácií, vypočul si ich názory a predstavy a budem sa snažiť hľadať rozumný kompromis. Inicioval som stretnutie s ministrom pôdohospodárstva, na ktorom chceme hovoriť o riešení zonácie a o dlhé roky neriešenom probléme - kompetenciách týkajúcich sa Tatranského národného parku.

Nová vláda chce povýšiť cestovný ruch na turistický priemysel. Nevychádza sa tým v ústrety ĽS-HZDS, kde sú politici podnikajúci v hotelierstve? Neobávate sa, že to bude na úkor prírody?
- Túto vec nie je vhodné dávať do politického kontextu a hovoriť o snahe politických strán v koalícii. Záujmy určitých skupín však vždy boli a budú. Termín turistický priemysel nie je najšťastnejší. No turizmus môže rozvíjať aj kolorit krajiny, ak ponúka atrakcie založené na domácich tradíciách. Preto sa budem snažiť, aby pri ochrane prírody a rozvoji podnikania nevznikali konflikty.

Bývalý minister László Miklós hovoril o potrebe zlúčiť Lesy TANAP-u so Správou TANAP-u, aby mali Vysoké Tatry jedného pána a medzi lesníkmi a ochranármi nevznikali konflikty. Podporíte tento zámer?
- Bolo na škodu veci, že v minulej vláde sa na tom ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva nedokázali dohodnúť. Ja sa o to budem snažiť. Verím, že ak by Lesy TANAP-u prešli do Správy TANAP-u bolo by to na prospech Vysokých Tatier.

Minister financií bývalej vlády Ivan Mikloš tvrdil, že podniky vodného hospodárstva pracujú neefektívne a na prevenciu proti povodniam by mal hľadať rezort rezervy aj u seba. Ako pracuje podľa vás vodné hospodárstvo?
- Zmeny klímy, ktorú čoraz častejšie sprevádzajú aj u nás prívalové dažde, si vyžadujú aj zmenu v prístupe k protipovodňovým opatreniam. V tomto súhlasím so svojím predchodcom, ktorý sa snažil získať pre vodné hospodárstvo adekvátne množstvo financií na preventívne protipovodňové opatrenia. Žiaľ, často bez úspechu. Verím, že vláda poskytne na ne prostriedky, ale chceme využívať aj európske fondy. Situáciou v jednotlivých vodohospodárskych podnikoch sa budeme zodpovedne zaoberať.

Podľa koncepcie vodného hospodárstva by sa do roku 2015 malo v tomto odvetví preinvestovať 193 miliárd korún. Hovorí sa, že sa to nezaobíde bez veľkého zvyšovania cien vodného a stočného. Vláda však chce byť sociálna. Dopustíte zdražovanie?
- Uvedenú sumu treba spresniť: na rozvoj verejných vodovodov má vynaložiť 53,7 miliardy korún a na výstavbu kanalizácií viac ako 93,8 miliardy (desiatky miliárd korún si vyžiada aj protipovodňová ochrana - pozn. HN). Len časť z toho sa však zabezpečí platbami za vodu a odkanalizovanie. Vodné a stočné by preto v tejto súvislosti nemalo príliš zdražieť. Ubezpečili ma o tom aj zástupcovia vodárenských spoločností. Verím, že to budú strážiť, hoci jedným zo zdrojov financovania týchto projektov sú ich vlastné zdroje. Táto vláda sa pričiní o to, aby platby obyvateľov rástli čo najmenej a prípadné zvýšenia cien boli opodstatnené. Regulačný úrad, ktorý v konečnom dôsledku schvaľuje ceny, by sa tým mal zaoberať vážnejšie ako doteraz.