RF: "Najväčšími problémami separácie sú peniaze a nízke environmentálne (po)vedomie"

,,Recyklačný fond dnes bezkonkurenčne najväčšou mierou spolufinancuje infraštruktúru zberu a zhodnocovania odpadov v mestách a obciach. Komunálna sféra z fondu dostáva dva druhy finančných zdrojov – dotácie na projekty a príspevky za separované predpísané druhy odpadov. V súčasnosti sa fond sústreďuje na osvetu a  propagáciu separovaného zberu, zhodnocovania odpadu a potrebnú zmenu legislatívy. Cieľ zapojiť do systému separovania odpadu všetky obce je reálny, ale je k tomu potrebná zmena legislatívy, ktorá umožní viac podporovať separovaný zber tak, aby bol aj finančne atraktívny.

Súčasných 1300 až 1800 Sk na tonu vyseparovaného odpadu nestačí “, povedal J. Líška.

Poukázal na to, že Recyklačný fond môže obciam a mestám podľa súčasnej legislatívy vyplatiť ročne príspevky maximálne do výšky 9 percent z celkových vyzbieraných prostriedkov. Skutočná potreba a  navrhované zvýšenie príspevkov by malo dosiahnuť až  20 % prostriedkov fondu. Zmena legislatívy by mala priniesť rozšírenie zákonných možností podpory z Recyklačného fondu na zhodnocovanie ďalších druhov odpadov, napríklad textílií, stavebných odpadov, chemických odpadov - rozpúšťadiel, riedidiel, hydraulických kvapalín a ďalších komodít.

,,Právne prostredie, v ktorom pôsobil Recyklačný fond v roku 2007, sa opäť nezmenilo a legislatíva tak nepriaznivo vplývala  na vývoj platieb za výrobu a dovoz obalov a obalových materiálov do fondu. Vedie to k tomu, že Recyklačný fond nebude môcť plniť svoje poslanie dané súčasným znením zákona o odpadoch. Preto fond vyvíja vo vzťahu k Ministerstvu životného prostredia SR iniciatívu smerujúcu  k zmenám zákona
č. 223/20001 Z. z. o odpadoch a súvisiacich predpisov. Celý objem recyklačných poplatkov, ktoré už dnes zaplatia obyvatelia v cene tovarov, by potom mal byť využitý výhradne len na zber, triedenie a recykláciu odpadov “, zdôvodnil J. Líška nevyhnutnosť legislatívnej zmeny zákona.

Poukázal aj na to, že Slovensko má nedostatok surovinových zdrojov a tie by mohlo získať zvýšením podielu separácie odpadov. A to z vlaňajších 134 000 ton ročne na 1 milión ton vytriedeného a recyklovaného odpadu ročne v roku 2015 a 1,5 mil. ton ročne v roku 2020. Zároveň by to prinieslo zvýšenie zamestnanosti vytvorením dlhodobo udržateľných pracovných miest z dnešných 930 na cca 7 000 do roku 2015 a cca 10 000  do roku 2020. Už teraz sa s podporou fondu vytvorilo nové priemyselné odvetvie - recyklačný priemysel, ktorý by v roku 2012 mohol byť vysoko konkurenčný v rámci EÚ. Slovensko by tak dosiahlo 80% až 95%-né zhodnotenie odpadov podľa jednotlivých komodít v roku 2015 a tým trvalé plnenie limitov stanovených EÚ a vládou SR.

Podpredsedníčka Združenia miest a obcí a zároveň podpredsedníčka Správnej rady Recyklačného fondu Viera Krakovská k tomu uviedla: ,,Samosprávy obcí a miest majú zo zákona o obecnom zriadení povinnosť postarať sa o komunálny odpad. Vo väčšine obcí si už ľudia zvykli na separovanie odpadu. Niektorí k nemu pristupujú zodpovedne, iní zberné kontajnery ignorujú. Je to aj preto, že ich k tomu nenúti zákon a nehrozia sankcie za neseparovanie. O dva roky však už bude separácia povinná a dúfajme, že budú k dispozícii aj dostatočné sankčné mechanizmy na jej dodržiavanie. Čím skôr občania začnú separovať, tým menej ich to bude stáť. Neustále rastú náklady na zberné nádoby i mechanizmy. V súčasnosti mestá a obce môžu získať viaczdrojové financovanie, keď hlavnú ťarchu dotácií na zavádzanie separovaného zberu im pomáha znášať Recyklačný fond. O dva roky, keď to už bude povinné, sa môže stať, že budú znášať náklady na vytvorenie systému zberu z vlastných rozpočtov“.

Ďalej poukázala na to, že obce a hlavne mestá v praxi často nedokážu zistiť, či sa každá domácnosť zapojí do separovaného kontajnerového zberu, pretože je neadresný a nedá sa zistiť, kto sa ho zúčastňuje a kto nie. ,,Stretávame sa s problémami práve z toho dôvodu, že sa nedá zistiť to, kto uložil do kontajnera druh odpadu, ktorý tam nepatrí. Je ťažké vymyslieť taký systém kontroly, ktorý by donútil občana zapojiť sa do separovaného zberu. A tak, hoci teoreticky je porušenie každého zákona postihnuteľné, v praxi sankcie nehrozia. Pracujeme  na tom, aby mali ľudia motiváciu zapájať sa do neho. Najjednoduchšou a najefektívnejšou cestou je výchova mládeže“, konštatovala V. Krakovská.

Vyrátala, že separovaný zber má okrem obrovských environmentálnych aj ekonomické prínosy. Okrem dotácie z Recyklačného fondu na nákup kontajnerov, vypláca fond za každú tonu vyseparovaného odpadu 1300 až 1800 Sk každej obci, ktorá doloží potvrdením od odberateľa vyseparovaného odpadu, že mu takýto odpad odovzdala. Tretí finančný prínos separácie spočíva v ušetrení poplatkov za uloženie komunálneho odpadu na skládku, ktoré tvoria cca 1500 Sk za tonu. Štvrtý finančný prínos je v tom, že  vyseparovaný odpad je už druhotnou surovinou a obce inkasujú za tonu takého odpadu trhovú cenu, ktorá môže byť napríklad pri papieri 1500 Sk za tonu. ,,Takže priamy ekonomický prínos napríklad za kilogram vyseparovaného papiera môže pre obec dosiahnuť 4,50 Sk (1,50 Sk príspevok z Recyklačného fondu, 1,50 Sk od zberných surovín za papier, 1,50 Sk ušetrených na poplatkoch za skládku). No a to, že budú obyvatelia žiť v neznečistenom prostredí a namiesto vyrúbaných stromov sa bude hygienický papier vyrábať zo zberového, to je bonus (moje pozn.: ale pro koho?) za separáciu“, ukončila V. Krakovská.

V Európskom parlamente bola schválená rámcová smernica o odpadoch, ktorá zaväzuje členské štáty, teda aj Slovenskú republiku, do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálneho a 70 percent priemyselného odpadu. Zo štyroch hlavných komponentov komunálneho odpadu, ktoré je možné triediť a recyklovať (papier, kovy, plasty a sklo), spĺňa Slovensko zatiaľ požadované limity zatiaľ  iba v papieri.

Vôbec nie "ťažké vymyslieť taký systém kontroly, ktorý by donútil občana zapojiť sa do separovaného zberu".

V. Krakovská sa iba tvárí akoby o ňom len nevedela. Veď existuje nielen vo Švajcarsku, ale existoval aj na Slovensku (Dubnica n. Váhom).

Příspěvky na IP PETrecycling.cz v archivech:
Příspěvky z archivu: 2007 > 2006 > 2005 > 2004 > 2003 > 2002 > 2001 > 2000