Obsah/Site Map | Základy/Basics | Co je PET/About PET | Návody/Toolkit | Kontakt/Contact | O nás/About us

O autorovi/Authors CV | Časté otázky/FAQ | Nové/News | Z domova/Domestics | Ze světa/ World News

Systémy RPET/RPET | Výrobci/Manufactures | Zpracovatelé/MRF |  Obchod/Purchase | Deformátor/Deformator
WWW odkazy/Usefull links |  Konference/PET Events |  PETplanet | PETCORE |  PETflash | RETURN

PETrecycling CZ is non-commercial, independent, free & unsponsored Czech web portal for funs, communities, administrative, law-makers, politicians, PET plastic industry etc. in the Czech Republic. My closing statement read: "There is only one real effective and  incentive method to encourage environmentally sound collecting of beverage one-way containers and it is deposit in combination with High-Tech R&D resulted Reverse Vending Machines!
PETrecycling CZ je nekomerční, nezávislý, volně přístupný, nesponzorovaný český webový portál.

Můj závěr intensivního studia nejnovějších výsledků V&V zní:
"V současnosti existuje jediný efektivní a motivující systém na podporu environmentálně a ekonomicky nejvhodnějšího způsobu sběru nápojových jednocestných obalů (PET, ALU a skla) a tím je jejich zálohování a zpětný odběr moderními odběrními automaty.


Na Slovensku RF dodal impulz sběru - přes peníze


Zdroj/Source: PR agentúra PAPER LIFE - 0905 555 140 - paperlife@stonline.sk příloha e-mailu: RFTS1BREZNO (WORD, 125 kB) Tlačová informácia č. 1 (28.02.2007)
 

Logo portálu PETrecycling.cz


HOME Archiv 2007 08.03.2007 Na Slovensku RF dodal impulz sběru - přes peníze
 
Praxe prokázala, že nejvyššího koeficientu využití nápojových nádob (PET, skla a Al dóz) může být dosaženo výhradně zálohováním, spojeným s odběrem obalu po spotřebě nápoje pomocí moderních RVM automatů, nikoliv současnými způsoby z minulého století. Modernímu způsobu megaprodeje nápojů v obchodních řetězcích musí odpovídat i moderní způsob manipulace s cennými a pro spotřebitele drahými nápojovými obaly po spotřebě a jejich následná recyklace. Tedy nikoliv energetické využití s ohromnými kvanty dioxidu, jako dosud

Úvodem/Editorial

Je PC-PET láhev"odpad"?

TERMINOLOGICKÝ SLOVNÍČEK

Co je IP PETrecycling.cz

Recyklace PET lahví

Kvalita RPET pro potraviny

Důvody pro zálohování nápojových obalů

Proč odběr PET automaty RVM místo popelnic?

Přehled o recyklaci PET metodou B2B ("bottle to bottle")

Informace o zařízeních pro sběr a recyklaci PET lahví

Zálohy na nápojové obaly v Německu
Zálohy na Slovensku
O zálohách v Česku
Recyklační firmy - ČR, SR
Ze směsných plastů nafta
Nové dilema - BIOPLASTY
LCA a CBA
Návštěvnost/Attendance PETrecycling.cz

Plastic Rumors and Myth - Explained

Hledej na WWW
Chronologický přehled rubriky Nové /News
Na úřad přes internet - Portál veřejné správy České republiky
Nejobsáhlejší SEZNAM Slovník
Počítač je chráněn antivirus systémem NOD32
Global sites
Czech Gateway to the PET bottles Recycling


Na Slovensku v Brezne separuje už recyklovatelné materiály z "odpadu" 100 percent obyvatel. Ukazují nám tak cestu.


Príkladom, ako sa dá úspešne triediť a zhodnocovať komunálny odpad aj za finančnej podpory Recyklačného fondu (RF), je mesto Brezno. Celkovou investíciou vo výške 4,43 milióna Sk, z  toho 1,375 milióna Sk tvorila dotácia z RF, dosiahli Technické služby (TS) Brezno rozšírenie separovaného zberu tuhého komunálneho odpadu, jeho dotrieďovanieskladovanie. Informovali o tom v stredu  28. februára 2007 v Brezne na spoločnej tlačovej konferencii zástupcovia Recyklačného fondu a mesta Brezno.

,,Separovaný zber začalo mesto Brezno realizovať už v roku 1997, s nákladmi v prvej etape do roku 2003 vo výške 6,69 mil. Sk. Potrebnú dynamiku projektu pridala v máji 2003 schválená finančná dotácia Recyklačného fondu. Oceňujeme spoluprácu s Recyklačným fondom, ktorý podporuje nielen aktivity súvisiace so separovaným zberom, ale aj komplexné zhodnocovanie druhotných surovín v rámci Slovenska. Práve Brezno je jedným z príkladov úspešnej konkrétnej spolupráce samosprávy s fondom v oblasti odpadového hospodárstva. V Brezne od roku 2003 triedi 100 percent obyvateľov, čiže 22 000 osôb. Kým v roku 2002 vytriedil každý občan 50 kg za rok, vlani to bolo už 83 kg. Podiel vytriedených komodít narástol za toto obdobie z 22 na 26 percent, pri náraste celkového množstva komunálneho odpadu z 5104 ton v roku 2002 na takmer 7000 ton v roku 2006,“ konštatoval riaditeľ TS Ing. Tomáš Gaboň.

Ďalej poukázal na to, že najväčšia časť podpory z Recyklačného fondu vo výške 776 tis. Sk bola poskytnutá zo sektoru papiera. Financovala sa z nich výstavba skladu lisovaného papiera, nákup lisu na papier a nákup 1100-litrových kontajnerov. Sektor skla poskytol 360 tis. Sk a sektor plastov 239 tis.Sk. Tieto prostriedky smerovali na výstavba skladu, nákup kontajnerov a prevádzkové náklady.

,,Dosiahli sme plánovaný cieľ projektu, ktorým bolo zabezpečiť  separovaný zber tuhého komunálneho odpadu na prijateľnej technickej úrovni a odstrániť provizórium dovtedajšieho stavu – dotrieďovanie a skladovanie druhotných surovín na voľnom priestore. Množstvo vyseparovaného papiera vzrástlo zo 46,1 tony v roku 2000 na dvojnásobok v roku 2002 a až na 191 ton v roku 2006. Vyseparované sklo sa viac ako zdvojnásobilo - zo 62 ton v roku 2002 na 134 ton v roku 2006 a vyseparované plasty za rovnaké obdobie narástli podobne z 20,5 tony na 43,5 tony,“ ilustroval úspešnosť projektu T. Gaboň.

Poukázal na to, že dosiahnuté výsledky sú v súlade s prijatými zásadami plánu odpadového hospodárstva SR. Kým ten si kladie za cieľ zvýšiť počet obyvateľov zapojených do triedenia zo 70 percent v roku 2005 na 80 percent v roku 2010 (v rámci celej SR), v Brezne od roku 2003 triedi 100 percent obyvateľov. ,,Podobný cieľ zvýšiť kompostovanie bioodpadu z 35 percent v roku 2005 na 50 percent v roku 2010 Brezno prekročilo, keď od roku 2000 kompostuje 100 percent zeleného bioodpadu. Za týmto účelom od spomínaného roku prevádzkuje vlastnú poľnú kompostáreň ,“ uzavrel T.Gaboň.

Predseda správnej rady Recyklačného fondu Ing. Juraj Dlhopolček zdôraznil, že projekt podpory separovaného zberu tuhého komunálneho odpadu v Brezne bol jedným z prvých, ktoré fond po rozbehu svojej činnosti schválil. Konkrétne v Banskobystrickom kraji bol tretím schváleným projektom schválenej žiadosti obcí o dotácie. Prax ukázala, že to bol správny krok. Do konca  februára 2007 bolo len v rámci Banskobystrického kraja prijatých spolu 137 projektových žiadostí o podporu z Recyklačného fondu  (z toho 36 od miest a obcí), na ktoré bola schválená suma 424,878 milióna Sk. Fond vyhovel 66 žiadostiam o podporu (25 obciam a mestám). Bez takejto masívnej podpory by separovaný zber a zhodnocovanie odpadov boli ešte stále iba v začiatkoch.

Riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška poukázal na to, že tlačová konferencia v Brezne je súčasťou série výjazdových tlačových konferencií, ktoré fond pripravil na tento rok a na ktorých predstavuje výsledky svojej činnosti cez realizáciu projektov firiem, miest a obcí, ktoré finančne podporil. V januári takto prezentovali v oblasti odpadového hospodárstva mesto Košice a košickú firmu KOSIT. Tlačová konferencia v Brezne predstavila úspešný projekt triedenia zhodnocovania komunálneho odpadu na príklade mesta Brezno.

J. Líška upozornil, že okrem dotácií Recyklačný fond poskytuje obciam a mestám aj ďalšie milióny korún vo forme príspevkov za vytriedený odpad. V Banskobystrickom kraji poskytol tieto príspevky v sume 9,659 milióna Sk na základe 562 žiadosti obcí. ,,Príspevky dostávajú z fondu automaticky, ak preukážu, že odpad odovzdali spracovateľom.  Príspevky musia  opäť použiť v svojom odpadovom hospodárstve. Niektoré mestá a obce môžu vďaka týmto príspevkom dokonca znížiť poplatky za odpad, iné ich nemusia zvyšovať a to pri stálom raste cien poplatkov za uloženie odpadov na skládke a ich dopravu.

Pri výchove ľudí k ekologickému mysleniu sa osvedčila motivácia cez peniaze a je jednou z najúčinnejších, povedal J.Líška.

 

 

Opět máme v Česku o čem při řešení problému "KAM S NIMI" přemýšlet. Dobře to vyjádřil ředitel Recyklačného fondu Ing. Ján Liška v závěru. Je to ale stále motivace jenom "na půli cesty." Ony totiž nejsou všechny recyklovatelné materiály z domácností (záměrně dosud zvané "odpady") stejné povahy. To ale každý technik ví.

Nápojové obaly jsou zrovna takovým příkladem, ale to už se na Slovensku dávno ví, silná lobby je ale stále proti. A dosud se jí to vždy podařilo. Poslední slovenský ministr životního prostředí László Miklós by o tom, jak musel ustoupit obchodu, mohl dlouze vyprávět! Dal jsem si s tím hodně práce, abych vývoj situace na Slovensku zdokumentoval pro zastánce skutečné ekologie v Čechách a na Moravě. Stránku jsem nazval O zálohách na Slovensku.

Proto na tyto"odpady" nelze použít stejné metody separovaného sběru, vzniklé v osmdesátých letech dvacátého století. Stále ale používané a prosazované, protože vyhovují právě jen podnikatelským subjektům, pro které výhodné jsou. To jsou odpadářské společnosti.

Naopak to NEJSOU OBCE, STÁT, SPOTŘEBITELÉ a dokonce ani ŽIVOTNÍ PROSTŘEDÍ, EKOLOGIE a UDRŽITELNÝ další rozvoj lidstva, kterými se stále oháníme. To dokazuje článek hned v úvodu o tom, že positivního výsledku bylo dosaženo  "celkovou investíciou vo výške 4,43 milióna Sk, z toho 1,375 milióna Sk tvorila dotácia z RF." Obec (a stát) tedy přebrali značný podíl za likvidaci problémů s využitím za tzv. maloobchodníky.

Motivace přes peníze je ale rozhodně prvním významným krokem tím správným směrem. To se ostatně snažím dokázat i na PETrecycling.cz v překladech ze světa. K dnešku (08.03.2007)  na 1.170 webových stránkách. A nejde jen o PET láhve a jejich recyklaci.

 

 

Příspěvky na IP PETrecycling.cz v archivech:
Příspěvky z archivu: 2007 > 2006 > 2005 > 2004 > 2003 > 2002 > 2001 > 2000

 

  Best View : 800x600 resolution with Internet Explorer 4.x or above.