PETrecycling.cz je soukromý, nekomerční, nezávislý, volně přístupný a nesponzorovaný portál prosazující zálohování nevratných nápojových PET lahví jako inovační systémovou změnu pro jejich nejefektivnější využití.

Obrana pevnosti Recyklačný fond padá, tvrdí Trend

HOME Archiv 2005 05.12.2005 Obrana pevnosti Recyklačný fond padá, tvrdí TREND
 

Utajovanie spôsobu míňania miliárd korún spravovaných Recyklačným fondom a povinnosť doň prispievať napriek vlastným recyklačným kapacitám by sa mali skončiť. K vlne kritiky fondu médiami sa pridalo aj najsilnejšie združenie zamestnávateľov.

Otvorenosť a dobrovoľnosť fondu za kacírsku myšlienku už nepovažuje ani vedenie Recyklačného fondu, ministerstvo životného prostredia neprotestuje. A po rokoch, keď ministerstvo fond vehementne obhajovalo a ten zase plnil nejasne zadefinované ekologické priority, už vidno rozdielne názory aj medzi nimi.

Všetko je inak

Tak napríklad keď sa aj TREND minulý rok snažil dostať k projektom, ktoré získali podporu z Recyklačného fondu, nepochodil. Vedenie fondu neposkytlo nič viac ako úplne strohé informácie zverejnené na webe.

Fond pritom rozdáva podnikateľom a samosprávam na projekty z oblasti odpadového hospodárstva ročne stovky miliónov korún. Argumentom fondu pre utajovanie vtedy bolo, že akékoľvek zverejnenie by si vyžadovalo súhlas predkladateľa projektu.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

Recyklačný fond neplní svoj účel
Koniec experimentu (Komentár)

Aktuálne však fond zmenil rétoriku. Jeho riaditeľ Ivan Zuzula tvrdí, že ak je záujem o sprístupnenie rozhodnutí fondu či podporených projektov, „zásadný“ problém nevidí. „Problémom bolo a aj je, že chýbajú jasné mechanizmy zverejňovania informácií,“ vysvetľuje.

To všetko po tom, čo sa situácii vo fonde znova venovali napríklad Reportéri Slovenskej, a po tom, čo Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) pohrozila stiahnutím svojich zástupcov z fondu.

RÚZ má právo nominovať piatich zo šestnástich členov správnej rady fondu. Zamestnávatelia navyše požadovali prijatie opatrení, ktoré zavedú systém poskytovania informácií o nakladaní s miliardami korún, ktoré fond spravuje.

„Tým, že sa informácie nezverejňujú v dostatočnej kvalite a šírke, vyvoláva to dojem, ako keby sa vo fonde dialo niečo protizákonné,“ vysvetľuje dôvody viceprezident RÚZ a zároveň a jeden z členov Správnej rady Recyklačného fondu Adrián Ďurček. V mene svojich kolegov tvrdí, že by sa mali zmeniť aj ciele a úlohy fondu.

A aj riaditeľ fondu I. Zuzula už je za. „Myslím, že fond splnil svoju úlohu a je čas otvoriť otázku, ako ho možno pretransformovať do inej podoby,“ pripúšťa.

Fond doslúžil

Recyklačný fond dostáva peniaze z poplatkov za dovezené či vyrobené tovary, ktoré sa neskôr stávajú odpadmi. Ktoré to sú, definuje zákon o odpadoch. Od svojho vzniku pred štyrmi rokmi takto vyzbieral takmer tri miliardy korún.

Peniaze, ktoré následne rozdeľuje alebo držal na účtoch, sú mimo verejnej kontroly. Overiť si rozhodnutia o tom, prečo a za akých podmienok získal podnikateľ nenávratný príspevok, sa na stránkach fondu nedá. Ani to, koľko recyklačných kapacít pre danú komoditu vôbec Slovensko potrebuje. A teda či nie je schválený projekt zbytočný.

Ak by aj pre niektoré odpady chýbali iba spracovateľské kapacity, trh by si ich nedostatok dokázal vyriešiť sám. Aj preto A. Ďurček pochybuje o opodstatnenosti ďalšieho fungovania fondu v súčasnej podobe. Navyše, pri viacerých odpadových komoditách sú spracovateľské kapacity dostatočné aj podľa ministerstva životného prostredia. Konštatuje to minimálne v aktuálnom návrhu Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2006 – 2010. Ten je pre túto oblasť kľúčový materiál vládnej politiky.

S tým, že fond svoju úlohu týkajúcu sa dotovania recyklačných kapacít splnil, súhlasí aj jeho riaditeľ I. Zuzula. „Treba otvoriť diskusiu, v akej forme a s akým účelom bude v budúcnosti fungovať,“ vysvetľoval minulý týždeň.

Vlastné ciele

Úplné zrušenie fondu podľa viceprezidenta RÚZ nie je nevyhnutné. „Záujmom podnikateľov, ktorí do fondu platia, ale aj spoločnosti je vyzbieranie týchto odpadov, nie ďalšie budovanie recyklačného odvetvia,“ upozorňuje
A. Ďurček. Fond by sa preto namiesto ďalšej masovej výstavby recyklačných kapacít mal zamerať na plnenie limitov, ktoré vyplývajú firmám zo zákona. Aké množstvo odpadov musia jednotlivé subjekty vyzbierať a zhodnotiť, je však momentálne stanovené iba pre odpady z elektrospotrebičov a odpady z obalov. Európska legislatíva totiž pre ostatné odpadové komodity, napríklad batérie, pneumatiky či oleje, ešte záväzné limity nestanovila.

Nejasný program

Začiatkom budúceho roka možno bude musieť Recyklačný fond pozastaviť schvaľovanie projektov žiadajúcich podporu. Jeho riaditeľ Ivan Zuzula sa totiž obáva, že do tohto termínu sa nestihne prijať Program odpadového hospodárstva na roky 2006 –2010, ktorý v polovici novembra predložilo na pripomienkové konanie ministerstvo životného prostredia. Od programu sa totiž odvíjajú komoditné programy fondu, ktoré určujú, či a aké recyklačné, prípadne zberné kapacity sú pre jednotlivé odpady nevyhnutné. „Ak komoditné programy nepredložíme na posledné rokovanie správnej rady v polovici decembra, budeme musieť na začiatku roka zastaviť schvaľovanie projektov,“ upozorňuje I. Zuzula. Výhrady však má aj ku kvalite Programu odpadového hospodárstva. Ten podľa neho nedostatočne kvantitatívne definuje niektoré ukazovatele. „Neviem, či by som sa podpísal pod komoditný program, ktorý by vychádzal z tejto verzie programu odpadového hospodárstva,“ dodáva I. Zuzula. Na otázku, či v súčasnosti platný program odpadového hospodárstva bol lepší, odpovedá I. Zuzula: „Bol podobný, kvantitatívne parametre v ňom však boli lepšie zadefinované.“
Riaditeľ fondu I. Zuzula však problém v chýbajúcich nariadeniach Bruselu nevidí. Štát totiž môže nastaviť vlastné limity pre všetky odpadové komodity. Po stanovení celoeurópskych limitov by ich len prispôsobil.

Splnenie limitov, teda samu recykláciu, by následne pre firmy svojimi grantmi mohol zabezpečovať aj Recyklačný fond. „Problémom je totiž to, že firmy do fondu platia, ale on za nich zhodnocovanie odpadov nezabezpečuje,“ upozorňuje A. Ďurček. Výhodou oproti terajšiemu stavu by bolo aj to, že firmy by si mohli vybrať, či chcú alebo nechcú do fondu platiť. Ak nie, museli by limity splniť samy, respektíve by tým poverili niekoho iného.

Rozhodnutie o tom, či sa fond transformuje a zároveň sa opustí línia budovania recyklačných kapacít, je podľa
I. Zuzulu v rukách vlády. „Fond sa zriadil na základe vládneho zákona, takže on môže rozhodnúť napríklad aj o tom, či zanikne,“ vysvetľuje I. Zuzula. A dodáva, že so zánikom fondu v okamžiku, keď splní svoj cieľ, sa počíta už od jeho založenia.

Hmlisté informácie

Aký je podiel príspevku fondu na celkových nákladoch projektu, respektíve čo presne fond podporil alebo aké záväzky z toho pre prijímateľa vyplývajú, tam už nenájdu. „Rozsah zverejňovania vyplýva zo zákona a interných nariadení schválených správnou radou. Ja sa tým musím riadiť,“ vysvetľuje I. Zuzula.

Poslanci úradovali

Začiatkom novembra slovenský parlament prijal vládnu novelu zákona o ochrane ovzdušia. V rámci nej však poslanci novelizovali aj zákon o odpadoch. „Niektoré zmeny, ako ich navrhli poslanci, by sme urobili aj my. Iné sú zase z nášho pohľadu nie úplne dobré alebo minimálne nedotiahnuté,“ pripúšťa šéf odboru odpadového hospodárstva rezortu životného prostredia Peter Galovič. Poslanci napríklad presadili nariadenie, podľa ktorého sa musia nebezpečné odpady prednostne zhodnocovať na Slovensku. Podľa P. Galoviča by tu však mohol vzniknúť problém z dôvodu obmedzovania pravidiel únie týkajúcich sa voľného obchodu. Problém v prijatom paragrafe vidí aj Martin Ciran, generálny riaditeľ združenia Envidom, ktoré zabezpečuje plnenie limitov pre firmy v oblasti dovozu či výroby elektrospotrebičov. „Chceme mať voľné ruky. Ak to totiž aj s nákladmi na dopravu bude ekonomicky výhodnejšie, je to problém slovenských spracovateľov,“ žiada. Nedotiahnuté je zasa zavedenie záruky v prípade, ak si dovozca či výrobca elektrospotrebičov plánuje zabezpečiť zber a recykláciu vo vlastnej réžii. Európska únia chce takýmto opatrením tlačiť na vstup jednotlivých firiem do kolektívnych systémov. Zároveň sa majú zabezpečiť peniaze na likvidáciu odpadu pre prípad, že by daná firma zbankrotovala. „Prečo je však záruka príjmom Environmentálneho fondu [štátny fond na podporu ekologických projektov obcí], neviem. Podľa nás by to mohlo byť aj príjmom firmy, ktorá takýto odpad spracuje,“ vysvetľuje predstavu ministerstva P. Galovič.
Zákon o odpadoch, v rámci ktorého je upravené aj fungovanie Recyklačného fondu, mu pritom ukladá povinnosť zverejňovať informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Argumentom I. Zuzulu je však aj to, že za celý čas existencie dostali iba dve žiadosti o poskytnutie informácií v zmysle tohto zákona.

Jednou z nich bola žiadosť TRENDU. „Kto požaduje zverejnenie? To sú také výkriky z tmy, ktorými sa nemôžeme riadiť. Ak niekto niečo chce, musí to sformulovať,“ uvažuje I. Zuzula. A bojí sa aj, že vyhovenie takýmto žiadostiam by bolo mimoriadne komplikované. Tvrdí, že ak by sa mal riadiť infozákonom, nielenže žiadateľa zahltí informáciami, ale zároveň zamestnancov fondu zavalí prácou, ktorá nie je ich hlavnou náplňou.

A záujemcovi o informácie by to musel vyúčtovať. To všetko je podľa neho dosť na to, aby povinnosti podľa infozákona fond nemal. Lepšie by podľa neho bolo zmeniť súčasný systém zverejňovania. Zjednodušene: navrhuje, aby správna rada povedala, čo je a nie je verejné.

Problém zverejňovania, respektíve utajovania otvorila z podnetu Republikovej únie zamestnávateľov minulý týždeň aj správna rada fondu. Podľa A. Ďurčeka sa jej členovia dohodli na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá pripraví návrh, v akej štruktúre a akým spôsobom zverejniť čo najviac informácií. „Každý by mal mať právo nahliadnuť do rozhodovacieho procesu fondu. Ale aj do toho, ako si subjekt, ktorý získa príspevok, plní svoje záväzky, ktoré z toho vyplývajú,“ navrhuje.

Prípadné obavy príjemcov grantov z fondu o ochranu svojho know-how v prípade zverejnenia projektov podľa neho neobstoja. „Ak chce subjekt chrániť know-how, nech si vezme bežný úver, v prípade, ak chce podporu z fondu, nech počíta so zverejnením,“ žiada A. Ďurček. A zverejnené by podľa jeho predstáv mali byť spätne všetky projekty.

Nejasná kontrola

Zmeny chce Republiková únia zamestnávateľov zaviesť aj v oblasti kontroly fondu. Všetky projekty či správy o kontrole plnenia záväzkov podporených projektov totiž v súčasnosti schvaľuje správna rada. Jej rozhodnutia už kontroluje iba dozorná rada.

Tú však podobne ako členov správnej rady vymenúvajú ministerstvá. „Najhoršia kontrola je, ak sa kontrolujete sami,“ ironizuje A. Ďurček. Pre budúcnosť navrhuje dať do zákona možnosť kontroly nezávislou inštitúciou, napríklad Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ). Možnosti kontroly zo strany NKÚ sa nebráni ani riaditeľ fondu.

Zmeniť negatívny imidž fondu by podľa A. Ďurčeka mohol aj nezávislý audit jeho rozhodnutí, hoci ako člen správnej rady je presvedčený, že tá pri svojom rozhodovaní chyby neurobila. Čo by kontroly mohli podľa neho nájsť, by bolo nesplnenie cieľov niektorých projektov. „Toho sa však nemusíme báť, ešte nikdy nikomu nevyšlo všetko na sto percent. Len si naše rozhodnutia musíme dať otvorene skontrolovať,“ vyzýva.

Aj napriek kritike transparentnosti rozhodnutí a kontroly je podľa oficiálneho vyjadrenia rezort životného prostredia presvedčený, že fond bol a je dobrým riešením problematiky odpadového hospodárstva. Podľa ministerstva totiž patrí k „základným ekonomickým nástrojom pre oblasť životného prostredia ovplyvňujúcim správanie konečného spotrebiteľa na trhu“. Minister životného prostredia László Miklós bol v čase prípravy textu „pracovne zaneprázdnený“, preto sa ho TREND nemohol opýtať, prečo si to ministerstvo stále myslí.

Či sa fond zmení a akým spôsobom, sa ukáže až pri novele zákona o odpadoch, ktorú pripravuje ministerstvo životného prostredia. Na jej príprave sa zúčastní aj pracovná skupina zložená zo zástupcov zamestnávateľských organizácií, ale aj predstaviteľov Recyklačného fondu. „Ak je záujem z ich strany robiť nejaké zmeny, sme otvorení akýmkoľvek návrhom,“ vyzýva podriadený ministra, šéf odboru odpadového hospodárstva.

Rád proto poskytuji (a zcela zdarma) navazující širší informace k této problematice na PETrecycling.cz:

• 19.10.2004 Slovensko se může pochlubit jedinečným PET recyklačním závodem

• 08.12.2004 Petícia za zavedenie zálohovania nápojových jednorazových obalov

• 21.12.2004 Sledge Slovakia v Kolárově a recyklace b2b

• 26.04.2005 Firma Sledge Slovakia žiada obmedziť vývoz PET fliaš

• 11.05.2005 HN online - Čudné hospodárenie Recyklačného fondu

• 12.05.2005 V Kolárove recyklujú PET fľaše z celého Slovenska

• 12.05.2005 Polovica PET fliaš už je zo Slovenska

• 12.05.2005 O prázdne plastové fľaše je tvrdý boj

• 23.05.2005 Vyvážet druhotné suroviny je normální, nebo naprostý nesmysl?

• 03.06.2005 Odpady a volný pohyb zboží v EU

• 17.08.2005 HNonline.sk - Zálohovanie PET fliaš je účinnejšie, ale drahšie

• 19.08.2005 HNonline.sk - PET obaly: nejde o víťaza, ale o dobré riešenie

• 16.09.2005 Tretina nelegálne zahodených odpadkov sú nápojové obaly

• 11.10.2005 Nová štúdia o PET obaloch obsahuje hrubé odborné chyby

• 19.10.2005 Z mora odpadkov plávajú k premiérovi Správy vo fľaši

• 25.10.2005 Nové soudní potvrzení záloh v Německu

• 01.11.2005 Nová ustanovení o zálohách v Německu: FAQ zum Dosenpfand

• 03.11.2005 Německé odborové svazy proti zálohám

• 05.11.2005 Německá "ekologická" EW/MW legislativa a její neekologické následky

• 18.11.2005 Naturschutzbund kritizuje obchod a výrobce

• 26.11.2005 HNONLINE.SK: Zamestnávatelia kritizujú Recyklačný fond

• 28.11.2005 Recyklačný fond rozdelil 7,6 mil. Sk na spracovanie odpadov

• 28.11.2005 HNONLINE.SK Spor zamestnávateľov v Recyklačnom fonde

• 28.11.2005 HNONLINE.SK Recyklačný fond odmieta obvinenia z netransparentnosti

• 29.11.2005 Recyklačný fond Slovenskej republiky a jeho dotace do recyklace plastů

• 01.12.2005 J.A. Schumpeter: O inovaci

• 02.12.2005 Jaké jsou ekologické a ekonomické důvody pro zálohování nápojových obalů?

 

Pokud chcete skutečně řešit tyto problémy, dejte se cestou vytváření specializovaných recyklačních organizací, jako to chce EU a je to zavedeno ve Skandinávii, Švýcarsku, nebo Itálii. Je to zcela jednoduché - organizací na recyklaci ALU plechovek je IGORA, na PET láhve je Verein PET Recycling Schweiz, na sklo jiná atd. Tyto dostávají do svých recyklačních fondů peníze od "dodavatelů" odpadů, resp. druhotných surovin, kteří jsou jejich členy jakýsi poplatek, odvislý od množství materiálu, jimi dodaného do prodeje. S tím hospodaří sami, takže se nemusí hádat jako teď vy na Slovensku! Je zde ale jedno úskalí, jsou to tzv. "free riders." To jsou ti, kteří neplatí a využívají "dobrovolnost systému," který taky navrhujete.Tak vzniká LITTERING a marnotratné zacházení se zdroji, zaneřádění krásné přírody atd., se kterým se bez přísné legislativy dostaneme všichni tak leda do hrobu. Viz situaci kolem Kjótského protokolu a postoj US. S takovými postoji nás všechny tady v Evropě Čína brzy převálcuje.