Porovnanie systémov triedeného zberu vo vybraných mestách Slovenska

 Porovnávané mestá

Najúčinnejší systém TZ, či už s alebo bez zeleného BRO, má mesto Dubnica nad Váhom
(30 %, 21 %), po nej nasleduje Pezinok (19 %, 16 %). Naopak najnižšiu účinnosť
z porovnávaných miest v roku 2006 dosiahli Zvolen (6 %) a Banská Bystrica (4,5 %). Po vyňatí zeleného BRO z kalkulácie, majú najnižšiu účinnosť Topoľčany (4,2 %).

Pezinok má systém, ktorý vytriedi najviac surovín na obyvateľa bez zeleného BRO – až
62 kg/obyv. za rok. Je to výsledok jednak osvety a práce s občanmi, ale aj triedenia kuchynského bioodpadu, ktorý tvorí až 54 % z vytriedených surovín.

Cena TZ, príjmy TZ (suma príjmov za vytriedené suroviny a príjmov z RF) a celková bilancia TZ (príjmy - cena) v porovnávaných mestách v roku 2006 – prepočítané na kg vytriedenej suroviny

Zmenšený obrázok - treba naň kliknúť

Šurany ako jediné mesto z pomedzi porovnávaných má ziskový systém triedeného zberu. Je to svetlý príklad toho, že keď si mesto vykonáva triedený zber vo vlastnej réžii (technické služby), môže si ho nastaviť tak, aby každý kilogram vytriedenej suroviny predstavoval zisk do mestského rozpočtu. Triedenie v ostatných porovnávaných mestách musí byť dotované.

Porovnanie účinnosti (vrátane zeleného BRO) a celkovej ceny (príjmy – výdaje) triedeného zberu v jednotlivých mestách v roku 2006.

Zmenšený obrázok - treba naň kliknúť

Z porovnania konečnej ceny a účinnosti TZ skúmaných miest (obr. 4) sa môže zdať, že účinnosť systému TZ je závislá na cene (výške dotácie TZ). Šurany a aj iné príklady z praxe (napr. Palárikovo), však dokazujú, že to tak nie je. Podstatnou pre maximalizovanie účinnosti a minimalizovanie nákladov je efektivita systému TZ ako takého (systematická práca s obyvateľmi, zapojenie a informovanosť obyvateľov, osveta, organizácia práce, prípadne aj ekonomická motivácia).

Mestá Zvolen a Banská Bystrica majú nízku účinnosť TZ, pričom cena TZ je tu po prepočítaní na kg vytriedenej suroviny najvyššia spomedzi všetkých hodnotených miest (2,36 – 2,64 Sk/kg.rok). Je to spôsobené malým množstvom vytriedených surovín a v prípade mesta Zvolen aj nízkymi príjmami za vytriedené suroviny.

ZV a BB patria medzi mestá s najvyšším poplatkom za odpad vyberaným od občanov (ZV – 548 Sk/obyv., BB – 584 Sk/obyv.).

Ako optimálny z vyhodnotených miest sa javí systém mesta Pezinok z nasledovných dôvodov:

• najviac vyzbieraných surovín na obyvateľa (62 kg/obyv. za rok – bez zeleného BRO)

• 2. najvyššia účinnosť bez zeleného BRO (16 %)

• priaznivá cena (1,48 Sk/kg vytriedenej suroviny)

• zelený BRO netvorí podstatný podiel na vytriedených surovinách, čo znamená, že dominujú suroviny vytriedené z komunálneho odpadu domácností

• separácia kuchynského BRO

Skutočnosť, že vyprodukovaný odpad v Pezinku končí nie len na skládke, ale v podstatnej miere aj vo farebných nádobách treba pripísať aj dlhodobému záujmu mestského úradu
o systematické zvyšovanie efektivity triedenia v meste. V praxi sa to premieta do sústavnej osvety a práce s občanmi, do poskytovania informácií na webovej stránke mesta a do zlepšovania infraštruktúry TZ, aby bolo triedenie dostupnejšie a pohodlnejšie pre občana.

Komplexné informácie nájdete v článkoch uverejnených v časopise Odpady (SK) v číslach
10 a 11 v roku 2007.

Oba články je možné stiahnuť aj tu:

1. časť – Produkcia zmesného komunálneho odpadu a účinnosť triedenia odpadov - stiahnuť ako PDF [250kB] - na odkazu je 2x

2. časť – Ekonomika triedeného zberu – stiahnuť ako PDF [230kB]

Použité skratky

BRO – biologicky rozložiteľný odpad
TZ – triedený zber

• Švýcarský systém tříděného sběru RE-LOG Poly-sack

• Švýcarská společnost REDILO s inovačním způsobem sběru druhotných surovin

Bylo to v naší středoevropské oblasti právě Slovensko, kde s motivací občanů PENĚZI, nikoliv planými výzvami začali.

• 26.02.2006 Motivace k vytřídění recyklovatelných složek v Dubnici n.Váhom

Netrvalo dlouho a objevila se zpráva, kterou najde zájemce převzatu:

• 21.12.2007 Odpadářská lobby na Slovensku ruší zavedený motivační systém sběru

Vysvětlení je zřejmě v 2. čásťi výše citovaných materiálů, tj. Ekonomika triedeného zberu:

"Najúčinnejší a v prepočte na obyvateľa druhý najdrahší systém TZ má mesto Dubnica nad Váhom (30 % účinnosť TZ, s cenou 132 Sk/obyv. za rok)." (moje pozn.: není to proto, že zde TZ provádí soukromá firma?)

Práce byla autory publikována v originálu:

Veverka, M., Lešinský, D.: Porovnanie systémov triedeného zberu vo vybraných mestách Slovenska. 2. časť – Ekonomika triedeného zberu. Odpady (SK) 11/2007. p. 8 - 11

Podstata problému je poprvé jasně formulována v mém překladu z Ukrajiny:

• 22.07.2003 Obaly - odpad nebo majetek?

Na IP PETrecycling.cz v archivech:
2007 > 2006 > 2005 > 2004 > 2003 > 2002 > 2001 > 2000