PETrecycling CZ je nekomerční, nezávislý, volně přístupný, nesponzorovaný český webový portál.

Můj závěr intensivního studia nejnovějších výsledků V&V zní:
"V současnosti existuje jediný efektivní a motivující systém na podporu environmentálně a ekonomicky nejvhodnějšího způsobu sběru nápojových jednocestných obalů (PET, ALU a skla) a tím je jejich zálohování a zpětný odběr moderními odběrními automaty.

Třídění "odpadů" hýbe i Slovenskem

Podľa prieskumu, ktorý spoločnosť TNS SK realizovala v júni tohto roku na vzorke 1 008 respondentov, triedia aspoň niektoré druhy odpadu vo svojej domácnosti tri štvrtiny (75,7%) obyvateľov Slovenska. Necelá štvrtina (23,1%) uviedla, že odpad netriedi a len 1,2% respondentov sa k danej otázke nevedeli vyjadriť.

V porovnaní s celoslovenským priemerom triedia odpad viac ľudia z menších obcí (do 5 000 obyvateľov). Naopak, v dvoch najväčších slovenských mestách je podiel ľudí, ktorí odpad triedia, menší. V Bratislave a aj v Košiciach separujú odpad len šiesti z desiatich opýtaných.

Tí respondenti, ktorí uviedli, že vo svojich domácnostiach triedia odpad, triedia predovšetkým plasty a PET fľaše, ďalej sklo a papier. Len necelá pätina obyvateľov Slovenska triedi aj Tetrapak obaly.

Výskum tiež zisťoval, prečo štvrtina obyvateľov Slovenska (23,1%) odpad netriedi. Necelá polovica týchto ľudí, uviedla, že nemá možnosť triediť odpad, ale keby túto možnosť mala, určite by ju využila. Pätina z tých, ktorí odpad netriedia, síce túto možnosť má, ale triedenie odpadu považuje za komplikované (21,9%), prípadne v tom nevidí zmysel (19,7%). Len necelá desatina ľudí (7,7%) sa vyjadrila, že možnosť separovania odpadu nemá, a aj keby ju mala, tak by ju nevyužívala.

„V malých obciach, kde prevládajú rodinné domy, má každý svoj vlastný kontajner a triedením odpadu znižuje náklady na jeho odvoz. Vo veľkých mestách však platia za odvoz smetí celé bytové domy a  námaha s triedením odpadu nemá pre tých, ktorí sa rozhodli odpad triediť, viditeľný a priamy ekonomický efekt v úsporách. V meste je teda separovanie skôr o presvedčení ako o reálnej úspore. Okrem toho menším samosprávam sa asi aj ľahšie organizuje program triedenia odpadu ako veľkým mestám“, domnieva sa Kamil Charvát, Project Manager spoločnosti TNS SK.

POZNÁMKY / reakcie
(moje pozn.: příspěvky jsou řazeny sestupně. studujte je od nejstarších zcela dole, k nejnovějším nahoře)

"hodnovernost ankety"
10.8.2007 19:38 | Benadik

-Kamil Charvát, Project Manager spoločnosti TNS SK-

"Do celeho vyskumeho procesu zasahuje mnozstvo faktorov, ktore mozu hodnovernost znizit. V prvom rade, ide iba o deklarativne vyjadrenie toho, ze ludia odpad triedia. Preto je tam pouzite slovisko "vraj". Respondenti len nieco deklaruju, pricom my ich nemozeme nijako kontrolovat. Dalej sme v nasom vyskume vobec nerozoberali otazku intenzity - teda ci triedia vsetok odpad, alebo odpad triedia iba raz za cas. Skutocne hodnoverne udaje by ste ziskali skor tak, ze by ste zistovali v na urovni obci ci a ako maju rozpracovany system triedenia odpadu a kolko ludi sa donho realne zapaja".

Ad: Boris
10.8.2007 12:18 | Rudolf Pado

Suhlasim! Problem je vsak vtom, ze skolsto je v tejto krajine posledna a nereformovatelna basta socializmu, kde sa casto hladaju "dovody a nie sposoby". Mam za sebou cca 1 600 environmentalnych programov a prednasok, pracoval som v skolstve a odisiel som nie kvioli peniazom, ale atmosfere (vecne "neda sa", "takto to nebude fungovat", strachu z kazdej autority ...), a tak mam mozno pravo na niekolko postrehov:

1. Na akukolvek ponuku statisticky reaguje 8 - 15 % oslovenych skol. Budete sa cudovat, ale na mieste riaditelov skol su casto ludia s nulovym socialnym a environmentalnym citenim a nulovymi osobnymi postojmi. Oducim a zivot ide dalej. Na niektore skoly vas nepustia, lebo riaditel je svoj osobny nazor stotoznuje so sposobom vedenia skoly. Moj nazor je, ze skoly, nemocnice ... maju riadit manazeri a nie ucitelia, lekari. Manzerske postupy pri predaji vyrobkov su totozne s tymi, ktore riadia instituciu. Riaditel skoly je 90 % svojho uvazku zopovedny za ekonomiku, image skoly ..., tak preco by mal byt ucitelom?

2. Aj na velmi aktivnych skolach tahaju vsetky "eko" aktivity 1 az niekolko agilnych ucitelov. Po odchode "agilneho" ucitela vacsinou system pada. Tiez nemusite verit, ale na casti skol su takyto ucitelia neustale pod mobingom zo strany kolegov. Atmosfera na niektorych skolach sa podooba na atmosferu 5 minut pred bitkou na Bielej hore.

3. Skoly vacsiu ucia poznatky, neucia mysliet a neucia konat. Vobec im nepripada cudne hovorit o teme odpadov a nasledne deti vypustit k baterii automatov na jednorazove napoje, ktore priamo odpady vytvaraju. a k tym istym automatom umiestnit dioplom "Zdrava skola".

4. Skoly nedokazu zaujimat postoje - nekriticky si osvojuju nazory zriadovatela.

5. Extremna snaha ziskavat peniaze vedie k tomu, ze na niektorych skolach su uz po chodbach svetelne reklamy, z kazdeho kuta na Vas vykrikuje logo nejakej firmy. Pred par mesiacmi som si dovolil na jednom seminar povedat "ze skola ma byt vychovno - vzdelavacie centrum a nie marketingove oddelenie firiem", mali ste vidiet co to vyvolalo.

Ad: Odpad vraj triedia tri štvrtiny Slovákov
10.8.2007 09:15 | Boris

Prečítal som si celú diskusiu, podľa mňa treba začať už na školách, aby mladá generácia brala separáciu odpadu ako samozrejmosť. A hlavne aby sa pozeralo na ľudí, ktorí neseparujú odpad ako na exotov a nie naopak. Ono je to dnes tak, že divný je ten, kto niekoho upozorní, aby nehádzal plasty medzi papier, komunálny odpad medzi plasty, alebo aby nefajčil na zástavke MHD. Sám som zvedavý, kedy ľudia začnú vnímať ľudí porušujúcich pravidlá ako asociálov močiacich na pešej zóne.

Ad: Odpad vraj triedia tri štvrtiny Slovákov
3.8.2007 21:53 | rene

myslim si ze nizka miera separacie nie je v mentalite, akurat v nedostatocnej osvete a nevhodnych podmienkach. o par rokov, pokial sa na tom bude pracovat, budeme recyklovat takisto ako v krajinach, ktore na tom pracuju dlhsie. az na ignorantov, ktorym bude jedno ze vdaka svojej ignoracii platia vyssie poplatky za odvoz odpadov a bude im lahostajne ukazovanie prstom od susedov, ktori sa separacii naucili. ignoranti asi budu v kazdej spolocnosti

mam pocit ze na separaciu sa kladie doraz aj vplyvom EU, papierova implementacia je okamzita avsak kym si na nove "standardy" ludia zvyknu, tiez to bude trvat urcity cas.

Re: V kazdom nasom letaku je pri PET - zoslapnut.
3.8.2007 15:18 |

Pan Pado, nemal som na mysli konkretne Vas, i na "plastovych kontajneroch" je navod a ludia to nerespektuju. Treba ich neustale "masirovat", cast z nich sa uchyti.

Ad: Noro
3.8.2007 15:01 | Rudolf Pado

Viacvrstvove obaly sa "zhodnocuju" vo firme Kuruc Company Velke Lovce na stavebne dosky. Nejaka investicia sa pripravuje v Snine.

Ad: Benadik - PET
3.8.2007 14:56 | Rudolf Pado

V kazdom nasom letaku je pri PET - zoslapnut.

chystana prava "recyklacia".
3.8.2007 14:40 | Benadik

Vidno, ze za tym stoji "fundament". (dotacia z RF - 82 Mil. Sk)
http://www.obalovematerialy.sk/

Ad: Odpad vraj triedia tri štvrtiny Slovákov
3.8.2007 14:25 | Noro Brázda

Môžete mi vysvetliť, ako či vôbec a ako sa "recyklujú" viacvrstvové obaly (napr. Tetrapak)?

A ešte k vložkám: Nedávno som pri potulkách po nete narazil na celkom zaujímavú náhradu vložiek, tzv. menštruačný pohárik. Nájdete napr. na www.poharek.cz  a čo-to o skúsenostiach s používaním napr. tu: http://forum.living.cz/read.php?151,1885096  (zdá sa, že podľa niektorých je to nielen ekologické, ale aj praktické).

PET-atraktivna komodita!,("tlacit na pilu" )
3.8.2007 14:16 | Benadik

Do jedneho "iglu" sa zmesti cca 350 ks nestlacenych PET (mix 1,5 a 2 litrovych). "Objemovo minimalizovanych" cca 750 kusov. V kazdom kute Slovenska, vopcham nos do "priezoru", ale pohlad je, az na male vynimky, rovnaky. Je problem najst "zoslapnutu" flasu! A jedinym jednoduchym elementarnym ukonom sa da predlzit interval zvozu cca dvojnasobne. Toto je naozaj problem "absentujucej osvety".

Ad: PET
3.8.2007 13:46 | Rudolf Pado

1. Obce "prerabaju" preto, lebi je nemyslitelne, aby si kazda obec logisticky organizovala separovany zber sama. nie je ekonomicke chodit po 800 kg PET flias za mesiac. Obce by mali vytvarat konzoria. V kazdej obci budu male sklady na vyseparovane komodity, ktore sa napr. v 4-mesacnych cykloch centralne zvazu do vacsich logistickych centier, odkial ich budu odvazat :) vlaky ci kamiony.

2. Netreba zabudat, ze hierarchia je taka, ze najprv by mal byt vznik odpadu minimalizovany, potom treba uvazovat, takm kde sa to da na znovupouzivani, darovani a az na 3. mieste je separacia.

3. Rec. fond plati cca 1 300 az 1800 SKK za tonu komodity. Je potrebne, aby sa to zvysilo, ale musia sa vyriesit veci, ktorych opis by ma stal 30 minut casu. cize nebudem komentovat.

P.S: Pripad s vlozkami je extrem, nie z hladiska svojej povahy, ale z hladiska sance sirokeho uplatnenia sa. V prvej faze je potrebne vzdy "tlacit na pilu" vo veciach, ktore maju sancu sa masivne uchytit a vytvorit "fundament", a az potom system vybrusovat.

PET-atraktivna komodita!
3.8.2007 13:29 | Benadik

S kazdou mojou PET napojovou (minimalizovany objem, uzaver naspat zasraubovany) podnikam (pre mna to nie je odpad, pretoze som v cene napoja vynutenou? formou zaplatil i za obal, i s marzou pre obchod a ostatnych v retazci) a hadzem ju do Plastov vo viere, ze na nej "zarobim", kedze je to "atraktivna komodita!!!" (znizenim polatku za KO a DSO, prip. jeho nezvysenim i pricinenim RF (64/1). Ale zistujem, ze podla mojich rozborov, obce vacsinou "prerabaju", a pricin je viacero, na 1 kg PET i (pripad BB) cca 8 Sk (po odratani potencialnej uspory za zneskodnenie a 17/2004). Takze niekde je chyba, prestavam podnikat, a uz ked naozaj musim, nech je ta flasa naozaj odpadom, za ktory si zaplatim, ale uz podstatne menej. Na dosledky-po nas potopa- (TUR), ale uz nemyslim.

Ad: Odpad vraj triedia tri štvrtiny Slovákov
3.8.2007 13:07 | Benadik

Ak niekto i "kompozit" od masla necha odmocit (len u malej casti ide oddelit papier od AL - ved aj preto je to kompozitny obal) a PAP ide na kompost a tenkostenny Al do zberu, je to "magor","cudak", "podivin" a pod.?

Re:1.  Nespochybnujem, ze od niecoho treba zacat.
3.8.2007 12:51 |

Uvediem jeden priklad (osobny). Suseda, ktory ma aj dve macky,som prehovoril, aby Tetrapak vyplachol aspon troskou vody a "minimalizoval objem",a ja ho rozstrihnem, rozlozim a zviazem do balickov.
Vzdy mi po urcitom case zavesil "tovar" na plot. Po dlhšej dobe odmlky som zistoval priciny. "Je to zatazujuce a minam i vela vody".(Medzitym som sa dozvedel, ze i ked tam teraz byva stale, usadlost ma evidovanu ako "chalupu" a nadalej plati pausalne za vodu a za horucich letnych vecerov voda striekala cca hodinu po 40 arovom pozemku. Ale vsetky PET napojove si umyva a odklada, pretoze kazdy rok robi stovky litrov jablcneho mustu a skladuje v mraznicke.

Ad: Odpad vraj triedia tri štvrtiny Slovákov
3.8.2007 12:28 | Benadik

Ja som extremista v separovani.Cela rodina separujeme uplne vsetko, teda skoro vsetko (dievcata odmietaju menstruovat do "spongie" a blahodarnou tekutinou polievat kvetinky, ako to propaguje "ekoextremisticka"? hrstka neznej populacie).

Ad: Achraimov
3.8.2007 12:27 | Rudolf Pado

1. Nespochybnujem, ze od niecoho treba zacat. Spochybnil som iba postoj, ze ak su vytvorene podmienky pre zber, ktore vas vyznamne nezatazuju, tak budem tieto podmienky ignorovat, lebo platim pausal. Od nikoho nechcem, aby nosil PET-flase 600 metrov ku kontajneru (v tej chvili sa pytam obce, mesta ... "ako vytvara podmienky pre sep. zber), ale nevidim dovod preco by ludia, ktori maju set kontajnerov 15 metrov od vchodu tuto moznost mali ignorovat. LM sme sa za 7 rokov ostali z 0,18 % vyseparovanych zloziek na nieco cez 20, ja tvrdim, ze vzhladom k podmienkam sme uz mali byt na 40 %.

2. Ja triedim vsetko, co ma realne zhodnotenie. Naozaj nezbieram vrchnaciky od jogurtov. Pre zaujimavost - mesacne je to napr. 1 az 2 kg "drobneho papiera" (3-clenne domacnost), ak kupujeme nieco v PET (minimum, lebo ja napr. nekupujem balenu vodu, ked je nedaleko Borova Sihot), zmesove plasty (samponove obaly, rozne gely, ....) + vsetky kovy, nebezpecny odpad, ak vznikne, tak cakam na zber
(2-krat rocne pride na parkovisko auticko).

3. Tvrdim, ze ak by ludia v ramci Slovenska triedili "len to malo" (naozaj "hrube", lahko vytrieditelne odpady), tak vysledky separovaneho zberu su v tejto chvili 3 - 4-nasobne. Rycyklacny fond napr. tvrdi, ze v roku 2015 sa bude triedit okolo 1,2 mil. ton TKO, dnes je to cca 150 000 t.

Ad: Benadik
3.8.2007 12:18 | Rudolf Pado

1. Asi tazko pre kazdeho normalneho Slovaka mozu byt motivujuce ekonomicke dovody. Pozrite si sucasne ceny vykupu zberoveho papiera.

2. System za par kil papiera kotuc toaletneho je motivujuci, len pre istu cielovu skupinu, nie je riesenim zberu papiera ako celku.

3. V kontexte 1). Ja papier davam skole. Rozdiel medzi skolou a zbernou je 100 metrov a ku kontajneru na papier je 15 metrov. Ak to dam do zberne dostanem nejake peniaze,ktore mi vzhladom k cenam za to nestoja, ak to dam to kontajnera ekonomicky prinos premna je 0, ak to tam skole, tak ekonomicky prinos je tiez 0, ale vytvara to istu synergiu.

Ad: Odpad vraj triedia tri štvrtiny Slovákov
3.8.2007 12:12 | Achraimov

JA.
K tým pár "balíkom" novinového papiera: separovaný zber je podľa mňa úspešný keď sa začne od ľudí. Takže. To že hádžete do separovaného zberu všetok papier je pekné a fandím vám v tom. Lenže mne pre začiatok stačí keď ľudia separujú aj časť odpadu. Aj jeden "balík" papiera je z tohoto pohľadu významný. podľa mňa odpad separuje aj ten ktorý háďze noviny na jednu kopu. Ak dáva bokom aj PET fľaše je to lepšie, ak separueje všetok odpad je to skvelé (priznám sa ja to nerobím). Poznám človeka ktorý separuje hádam úplne všetko (hliníkové víčka od jogurtov, vrchnáčiky, dokonca ak sa niečo skladá z viecerých materiálov rozoberie to a roztriedi,... ). Aj vy takto triedite? Ale úprimne, či to ostáva len pri škatuľke od zubnej pasty?

Priklad "ekopovedomia" Slovaka!
3.8.2007 12:03 | Benadik

Utocit na ekopovedomie obyvatelov (prevaznu cast) je "naivita". Jedinym stimulom je financna motivacia!
A jasnym a viditelnym prikladom je tzv."Zber papiera formou ambulantneho vykupu". Slovak, za uplatu, preklenie i casovu viazanost (presny cas odberu), priestorovu narocnost (uskladnenie cca mesiac, hlavne v bytovej zastavbe s nie nadbytkom priestoru). Co sposobuje (pozitiva i negativa) takyto zber obciam ?

Ad: Noro
3.8.2007 12:02 | Rudolf Pado

Nesuhlasim s Tebou. Nerobme z motivacie fetis. Aku motivaciu potrebujes k tomu, aby si neplul na podlahu a nefajcil vo vytahu? Existuju zasady elementarnej slusnosti a elementarneho prisposobenia sa vytvorenym podmienkam.

Byvam vo vchode, kde sa pristahovali 2 nove rodiny. K ich standardom patri plutie na podlahu, fajcenie vo verejnych priestoroch ... Suseda vypisuje A4 listky do vytahu. Vysledok je, ze su oplute! Rovnako je to zo separovanym zberom.

Mas vytvorene podmienky pre separaciu. Sety kontajnerov na sep. zber stoja na kazdom rohu. Preco by si mal ignorovat nieco, co je tak jednoduche - zoberiem, odnesiem hodim ..., najma ked okolo tychto kontajnerov aj tak ides, bez ohladu nato, ci v danej chvili platis pausalny ci mnozstevny poplatok (garantujem ti, ze vacsina ludi ani netusi, ze poplatky sa takto delia)? Jednoducho to robia iba hlupaci, ignoranti a egosti.

Ad: Andrej
3.8.2007 11:54 | Rudolf Pado

Ano, je to zaujimave. Ale tu nejde o "par balickov" novinoveho papiera. Tu ide o triedenie ovela vyznamnejsej skaly komodit a doslednejsie triedenie (u mna predstavuje triedenie papiera aj zbieranie napr. vrchneho obalu od zubnej pasty, kartionaze s vyrobkov, obalu z dezertov, obalu z cokolady ..., kto takto separuje. moze povedat, ze separuje).

Ad: Benadik
3.8.2007 11:52 | Rudolf Pado

Nie je dolezite co ludia deklaruju, ale co robia. Deklarovanie navyzaduje ziadny skutocny zaujem a ziadnu vynalozenu energiu.

Cepta:"Prieskum verejnej mienky o triedenom zbere odpadu".
3.8.2007 11:47 | Benadik

http://www.cepta.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=61&Itemid=204

Výsledky ankety pre širokú verejnosť: „Zistenie aktuálneho stavu informovanosti a zapojenosti občanov SR do triedeného zberu odpadov“ 95,2 % respondentov považuje triedenie odpadu za dôležité. 82,1 % respondentov má v domácnosti zavedený triedený zber s minimálne jednou triedenou komoditou a 17,7 % odpad doma netriedi. Najčastejšie triedenými druhmi odpadu sú papier, plasty a sklo. Bioodpad doma triedi 23,3 % respondentov. 5,0 % respondentov doma odpad netriedi z dôvodu ľahostajnosti alebo nedostatku času.

Až 88,5 % respondentov má prístup k triedenému zberu (v obci/meste je zavedený TZ), najčastejšie sa v obciach a mestách triedia papier, plasty a sklo. 52,9 % respondentov je nespokojných s úrovňou TZ v obci/meste, 39,9 % nemá dostatok informácií o tom čo a ako triediť a 70,1 % je nespokojných s rozmiestnením a počtom nádob na TZ (buď je ich málo alebo nie sú vôbec). Napriek tomu 59,0 % respondentov pociťuje zlepšenie systému TZ v ich obci/meste za obdobie posledných 4 - 5 rokov, pričom najviac (30,6 %) občania vnímajú pozitívne zmeny v oblasti triedenia odpadu za posledné 2 – 3 roky.

Až 87,3 % respondentov sa snaží znižovať tvorbu odpadov. Väčšinou ide o triedenie odpadu a kompostovanie bioodpadu.

57,3 % respondentov je ochotných triediť bioodpad, a to buď v rámci systému triedeného zberu obce (komunálneho kompostu), alebo kompostovať bioodpad priamo doma v záhrade. Takmer tretina respondentov (27,8 %) priamo pociťuje nedostatok informácií k problematike bioodpadu. 7,1 % respondentov si myslí, že bioodpad na skládke komunálneho odpadu zhnije a nepredstavuje preto problém. Ľahostajných voči otázke bioodpadu je len 4,5 % respondentov a 3,3 % respondentov sa k tejto problematike nevyjadrilo.

Zníženie poplatku za odpad by motivovalo k triedenému zberu 85,0 % respondentov. Najviac by uvítali
30 % redukciu poplatku. 9,6 % z celkového počtu respondentov doma triedi odpad aj bez motivácie zníženým poplatkom. Až 81,6 % respondentov z tých, ktorí v domácnosti netriedia odpad by v prípade zníženia poplatku by boli ochotní začať triediť.

Ad: Odpad vraj triedia tri štvrtiny Slovákov
3.8.2007 11:44 | Andrej

U nás v meste chodí zhruba raz za mesiac - dva auto, ktoré zbiera od ľudí papier a na oplátku im dá toaletný papier, alebo papierové vreckovky. Výborne vymyslené, ľudia triedia papier vo veľkom (pred vchodom tak stojí aj päť rodín so zviazaným papierom (letákov je teraz dosť:)), za to niečo dostanú a nemusia nikam chodiť (šetrí čas ľudí aj ich lenivosť:). SUPER. Možno keby sa také niečo robilo aj v iných mestách a aj s iným odpadom asi by ľudia v mestách triedili omnoho ochotnejšie.

Ad: Odpad vraj triedia tri štvrtiny Slovákov
3.8.2007 11:21 | Noro Brázda

Nemyslím si, že najväčším problémom je mentalita. Problémom sú motivácia a podmienky. Kým budú samosprávy nútiť ľudí platiť za odvoz odpadov paušálne a bez ohľadu na to, či vôbec nejaký vyprodukujú, ťažko budú ľudia meniť svoje správanie, nech už bude osveta akákoľvek. Myslím, že v tomto smere celkom úspešne experimentujú v Dubnici nad Váhom (časť Prejta), kde občania platia len za skutočne množstvo zmesového odpadu (takže to čo vytriedia nemusia dať do zmesového odpadu a teda nemusia ani zaplatiť).

Ad: Tak tomuto neverim
3.8.2007 11:00 | Rudolf Pado

Tak tymto cislam jednoducho neverim. Je velmi lahke nieco deklarovat a nieco ine je v skutocnosti to robit. slovaci su znami rozporom medzi verbalnymi deklaraciami a skutocnym konanim.

1. Na stranke www.lifeenv.gov.sk  je dlhoobejsi vyskum, do ktoreho sa k dnesnemu dnu zapojilo
20 572 navstevnikov stranky (neviem, ci je mozne hlasovat aj dvakrat, co by statistiku skreslilo). Vysledok:

- Triedi - 41 %
- Netriedi - 19 %
- Nema moznost - 22 %
- Nezaujima sa - 17 %

2. Tieto cisla sa mi zdaju, aj na zaklade vlastneho poznania, relevantnejsie. Aby som nezovseobecnoval, tak uvedeim konktretny priklad:

Mesto Liptovsky Mikulas ma 33 000 obyvatelov, cca 450 kontajnerov na separovany zber (rezerva je vtom, ze nie kazde stojne miesto obsahuje cely set kontajnerov na separovany zber) + zbiera sa od domov aj bioodpad.

Do zlteho kontajnera sa zbieraju plasty (PET), kovy (konzervy, plechovky ...), zmesove plasty (sampony, sprchovacie gely ...) a viacvrstvove kominovane obaly (dzusy, mlieko ...).

Modry kontajner je na papier.

Zeleny na sklo.

Zberny dvor verejnoprospesnych sluzieb odobera mnozstvo dalsich komodit od obyvatelov mesta (nebezpecny odpad, nabytok, stavebny odpad ...).

Mesto ma obrovske rezervy v osvete, na kolko ako vacsinma miest a obci je na prvom mieste uspokojenie akychkolvek poziadaviek hokejistov, futbalistov ... V ramci in. moznosti tuto cinost saturuje nase OZ. Okrem aktivit zameranych na neleglne skladky, roznos letaku "toky nie su stoky" do 78 obci, sme vydali letak "Neseparujte sa! - Separujte s nami.", v ktorom bolo ludom vysvetlene "co a ako sa triedi".

Napriek tomu, su kontajnery na zmesovy odpad, ktore su pol metra, od separacnych kontajnerov, plne PETiek, obalov z mlieka a dzusov, obalov z videi, televizorov ..., ktore zmensuju objem 1 100 l nadob.

Napriek tomu, ze VZN mesta presne urcuje co sa triedi, zaklada povinnost triedit obcanom i podnikatelom, podnikatelia to veselo ignoruju.

Moze sa niekto urazit, ale napisem to. 50 % ludi su egoisti a ignoranti, ktori si vymyslia 150 dovodov preco kaslu na akykolvek verejny zaujem. Pokial nebude fungovat represia, tak sa to nezmeni.

Mesto teraz od 1.9.2007 pritvrdzuje podmienky pre podnikatelov. My sme vydali dalsi letak k separ. zberu, ako pre debilkov - same obrazky so sipkami, ktori od 15.9 ideme rozniest do vsetkych domacnosti v LM a vsetkych obci, ktore spadaju do zberovej oblasti separovaneho zberu VPS. A uvidime.

Dovolim si preto tvrdit, ze najvacsou prekazkou pre efektivny separovny zber je mentalita Slovakov.