|
Příspěvek uveřejňuji
i přesto, že s několika tvrzeními
Priateľov Zeme - SPZ
z odborného hlediska
nelze souhlasit. Jsou proto zvýrazněny jinou
barvou textu.
2.6.2005
Do
diskusie o probléme odpadov z obalov prispieva aj najnovšia štúdia Mesy 10 o systémoch zberu a recyklácie PET obalov, ktorá podľa
Priateľov
Zeme – SPZ obsahuje vážne chyby.
Množstvo odpadov z nápojových PET obalov na Slovensku od roku 2000 do
roku 2004 narástlo zo 7- na 12-tisíc ton. V „starých“ štátoch EÚ
narástol objem odpadov z obalov od roku 1997 do roku 2000
o 7 percent. V súčasnosti sú z trhu umelo
vytláčané ekologickejšie vratné opakovane používané obaly
jednorazovými, ktoré sú pre životné prostredie
škodlivejšie.
"Štúdia započítala len výdavky, nie príjmy systému, čo výrazne deformuje
výsledky v neprospech zálohovania. Analýza ignoruje
najväčší príjem a
zdroj financovania zálohovania - zálohy za fľaše, ktoré si
spotrebitelia nevyberú. Práve tie využívajú všetky zálohujúce krajiny na
svete pre spolufinancovanie zálohovania a recyklácie nápojových obalov,“
upozorňuje predseda Priateľov Zeme – SPZ Ladislav Hegyi.
Vďaka nevybratým zálohám je potom zálohovanie niekedy lacnejšie ako
triedený zber nápojových obalov. Príkladom je Švédsko, kde sa za
zálohovanie PET obalov pripočíta do ceny nápoja 1,1 eurocent. V Belgicku
stojí triedený zber PET obalov podporovaný “zeleným bodom” 1,3 eurocenta,
v Nemecku stál 5 eurcentov na jeden kus obalu. Všade vo
svete výsledky z
praxe dokazujú približne rovnaké náklady oboch systémov, no zálohovanie
nápojových obalov má väčší ekologický prínos. Štúdia Mesy 10 poukazuje
na 5-násobne vyššie náklady na zálohovanie. V záveroch však ignoruje
vlastný údaj, že v porovnaní s triedeným zberom má zálohovanie až 9-násobne vyššie príjmy.
Priatelia Zeme - SPZ tiež poukazujú na to, že štúdia počíta s drahými
technickými zariadeniam – čističkami, ktoré by zálohovanie značne
predražili. Zariadenia tohto typu však v skutočnosti zálohovanie vôbec
nepoužíva. Štúdia tiež kalkuluje s väčšími počtami zberných centier než
je reálne a zaužívané vo svete. Ak by boli údaje o ich potrebnom počte
pravdivé, šlo by v prípade Slovenska o svetový rekord”. Konštatuje
totiž, že ich potrebujeme pätnásť, pričom však neporovnateľne väčšiemu
Švédsku stačí jedno a Nórsku štyri. Štúdia Počíta s osobitnou dopravou
pre zvoz zálohovaných obalov, namiesto využitia existujúcej infraštruktúry, tak ako je to bežné v zálohujúcich štátoch. Odôvodňuje
to nepravdivými tvrdeniami o hygienických obmedzeniach zálohového
systému, ktoré však Úrad verejného zdravotníctva poprel.
|
„Štúdia sa díva na ekonomiku výlučne z pohľadu priemyslu nápojov a
obchodu, chýba ekonomický pohľad zo strany obcí, občanov či správy
národných parkov. Chýba napríklad výpočet nákladov na čistenie
prostredia od pohodených obalov, ktoré sú do veľkej miery tvorené práve
nápojovými obalmi,“ dodáva L. Hegyi. |
Štúdia Mesy 10 uvádza, že cena za zálohovanie jedného obalu predstavuje
2,84 Sk a 0,57 Sk za triedený zber PET obalov. Po oprave najhrubších
chýb štúdie, na ktoré upozorňujú Priatelia Zeme, je však zrejmé, že
náklady sú pri zálohovaní aj triedení približne rovnaké: niekoľko
desiatok halierov na jeden kus obalu. Environmentálny prínos je však v
prípade zálohovania vyšší.
Slová Priateľov Zeme – SPZ o chybách štúdie potvrdzuje aj riaditeľ
významnej nemeckej environmentálnej organizácie
Deutsche Umwelthilfe,
Jürgen Resch, ktorý je odborným poradcom ministerstva životného
prostredia v Nemecku.
Problém zálohovania obalov a ďalšie opatrenia pre znižovanie vzniku
odpadov sa vzhľadom na rastúce množstvo odpadov z obalov stáva čoraz
naliehavejším aj v EÚ. Ich nárast zaznamenali od roku 1997 do roku 2001
až v desiatich z pätnástich „starých” členských štátov EÚ. Celkový
nárast v EÚ predstavoval len v tomto období 7 percent. Podľa Európskej
environmentálnej agentúry trend nárastu pokračuje a od roku 2000 do
2008
môže v štátoch niekdajšej európskej pätnástky predstavovať až 18
percent, teda 77 mil. ton ročne. Nárast je menší napríklad v štátoch s
konkrétnymi, účinnými opatreniami pre prevenciu a opakované používanie
obaly.
|
Najhoršia je situácia vo Francúzsku, ktoré nadnárodných nápojárskych korporácií zvyknú uvádzať ako vzor nakladania s odpadmi s
obalov. Existuje tu len podpora triedeného zberu formou „zeleného
bodu”. Dôsledkom je najvyššia produkcia odpadov z obalov v „starých“
štátoch EÚ. K pochmúrnym prognózam ďalšieho nárastu odpadov nemusí
nevyhnutne dôjsť, záleží na tom aké efektívne nástroje členské štáty
použijú. |
„V prípade nezavedenia zálohovania nápojových jednorazových obalov a
ďalších opatrení na prevenciu vzniku odpadov bude naše životné
prostredie znečisťované o desaťtisíce kusov väčším množstvom odpadov z
nápojových obalov. Hrozí, že ekologickejšie opakovane používané obaly
postupne vymiznú takmer úplne, azda s výnimkou piva. Bude to znamenať aj
nárast nákladov občanov na obalov, keďže
jednorazové sú zväčša drahšie.
Obce budú mať zbytočne zvýšené náklady na odpadové hospodárstvo a
napriek miernemu rozvoju triedeného zberu sa celková záťaž prírody a
prostredia ľudí zvýši,“ uzatvára L. Hegyi.
Priatelia Zeme – SPZ konštatujú, že je na vláde a ministerstvách, či
budú vyžadovať pravdivé údaje a opravenie hrubých chýb štúdie Mesy 10,
aby sa rozhodli na základe objektívnych odborných podkladov. Organizácia
štúdiu pripomienkovala a upozornila na jej hrubé odborné chyby, ktoré
však Mesa 10 neopravila.
Některé navazující
příspěvky z poslední doby na serveru
PETrecycling.cz:
Příspěvky na IP PETrecycling.cz v
archivech:
Příspěvky z archivu: 2007
> 2006
>
2005 >
2004 >
2003 >
2002 >
2001 >
2000
|
Spravodajstvo-spravy
Archiv 2005
