|
|
||||||
|
Můj závěr intensivního
studia nejnovějších výsledků V&V zní: |
||||||
|
||||||
|
|
||||||
|
Zdroj/Source: ENVI-PAK, a.s  Aktuality
ZELENÝ BOD pozná nielen väčšina obyvateľov v EÚ, ale aj v USA a Kanade |
||||||
|
|
HOME
Archiv 2008
17.06.2008 Riaditeľ PRO EUROPE
Joachim Quoden o systéme "ZELENÝ BOD" |
|||||
Podľa neho Slovensko dobehne v recyklácii západoeurópske krajiny počas najbližších 5-6 rokov. Spoločnosti zapojené do systému ZELENÝ BOD si uvedomujú svoju zodpovednosť za celý životný cyklus obalov svojich výrobkov vrátane štádia, keď sa obal stane odpadom. Financujú svoj vlastný systém na správu odpadov z obalov, ktorý zahŕňa aj podporu separovaného zberu odpadov z obalov a ich následnú recykláciu / zhodnotenie.
Aká je história ZELENÉHO BODU a akú myšlienku
možno nájsť za jeho logom? Čo symbolizuje?
ZELENÝ BOD bol vynájdený na začiatku 90-tych rokov, v období
1990 - 1991
v Nemecku. Vtedajší minister životného prostredia, p. Tőpfer, dostal
nápad, že zodpovednosť za nakladanie s obalmi tovarov prenesie z
domácností a miestnej samosprávy na
priemysel. Drvivá väčšina súkromných
firiem súhlasila a vytvorila akciovú spoločnosť
GRÜNE PUNKT, ktorá sa
stala zodpovednou za zber a separovanie obalov svojich akcionárov.
Nakoľko sa k projektu nepripojili všetky firmy, GRÜNE PUNKT si povedal,
že na obaloch potrebuje umiestniť niečo, čo by vypovedalo o ich
príslušnosti k novému systému. Tak vznikol ZELENÝ BOD, ako ho poznáme
dnes. Zákazníkovi, ktorý takto označený obal kupuje, hovorí o tom, že
firma zaplatila za obal špeciálny príspevok a že je ho možné odovzdať do
zberného systému ZELENÉHO BODU v Nemecku. Toľko z histórie.
Po tom, čo sa Nemecko rozhodlo vytvoriť ZELENÝ BOD, aj okolité krajiny
začali rozmýšľať o podobnom systéme. Samozrejme, nechceli prebrať
nemecké riešenie manažmentu odpadov z obalov, chceli ho rozdielne, no v
istom zmysle podobné. Ďalšou krajinou sa stalo Francúzsko. Rozhodlo však, že miestna samospráva nebude úplne oslobodená od problematiky
s odpadmi, ale súčasne chcelo, aby aj priemysel zdieľal časť zodpovednosti
za svoje produkty. Francúzski podnikatelia sa vydali nemeckou cestou a
založili akciovú spoločnosť
ECO EMBALLAGES. Podobne ako v Nemecku, ani
vo Francúzsku sa nepripojili k novému systémy všetky firmy. Tie zapojené
si preto tiež povedali, že potrebujú špeciálny symbol na označovanie
obalov. Vyvstala otázka, či použiť nový alebo rovnaký znak ako v Nemecku.
Niekedy v rokoch 1993 - 1994 dospeli GRÜNE PUNKT a ECO EMBALLAGES k
dohode o používaní spoločného loga.
Obdobný proces nasledoval v Belgicku,
Rakúsku a podobne. Rovnaký symbol začala používať krajina za krajinou.
Rozhodnutie sa pre rovnaké logo bolo aj vecou praktickosti. Firmy si
museli odpovedať na otázku, či chcú umiestňovať na medzinárodné obaly
jedno spoločné logo alebo niekoľko rôznych.
Jedného dňa, myslím, že to bolo pred 5 rokmi, sa spoločnosť
ENVI-PAK zo
Slovenska rozhodla pripojiť sa k PRO EUROPE a používať symbol ZELENÉHO
BODU.
Aký je ale podstatný rozdiel medzi logom ZELENÉHO BODU a inými
symbolmi na obaloch, ktoré sa tiež dotýkajú buď recyklácie alebo správy
odpadov?
ZELENÝ BOD symbolizuje dve skutočnosti: vyjadruje finančný príspevok
priemyslu na recykláciu a súčasne hovorí o zodpovednosti firiem za
životný cyklus obalov. Je to niečo iné, než iba podpísať kontrakt o
zlikvidovaní odpadu. ZELENÝ BOD hovorí o tom, že producenti financujú
svoj vlastný systém a metódu správy obalov. Priemysel je v tomto prípade
naozaj zaangažovaný. Nie je to len o zaplatení dane a zbavení sa
zodpovednosti. Zodpovednosť firiem pretrváva. Toto je podstatný rozdiel
medzi logom ZELENÉHO BODU a inými symbolmi, ktoré hovoria o recyklácii.
Ak si predstavíte krajiny zapojené do systému ZELENÉHO BODU,
ktorú z nich pokladáte za lídra? Je to Nemecko ako autor myšlienky alebo
iná krajina vyvinula efektívnejší systém?
Na začiatku si musíme vyjasniť, čo to znamená, byť „najúspešnejší.“
Znamená to, že krajina dosahuje najvyššie recyklačné kvóty alebo že
recykluje za najnižšie náklady? Práve pre túto nejasnosť je ťažké
posudzovať a vyberať medzi rôznymi systémami. Napríklad Nemecko,
Francúzsko či Belgicko sú aktívne viac než 15 rokov. Pochopiteľne,
staršie systémy dosahujú inú úroveň ako tie novšie, napríklad ako ten na Cypre. Ak sa chcete inšpirovať skúsenosťou, dobrý model môžete nájsť
napríklad v Rakúsku alebo v Belgicku. Tamojšie systémy sú dobre
integrované, spotrebujú iba opodstatnené množstvo finančných
prostriedkov a v konečnom dôsledku odvádzajú dobrý kus práce. Na druhej
strane som si istý, že aj ENVI-PAK na Slovensku dosiahne čoskoro
porovnateľnú úroveň. So ZELENÝM BODOM ste vo vašej krajine začali o 10
rokov neskôr, predpokladám teda, že ostatných dobehnete za ďalších 5-6
rokov. Nepochybujem tiež o tom, že aj ostatné krajiny budú čoskoro
odvádzať podobne kvalitnú prácu. Práve preto nechcem posudzovať a
vyberať jedného konkrétneho lídra.
Ako vnímajú ZELENÝ BOD bežní obyvatelia? Je jeho prítomnosť na
obale tovaru kritériom, na základe ktorého by sa spotrebitelia
rozhodovali, či si daný produkt zakúpia alebo nie?
Povedal by som, že rozhodnutie sa pre produkt s logom ZELENÉHO BODU je
lokálne rozhodnutie. Zoberme si za príklad Nemecko, kde žijem. Ak vám
vyhovuje zbieranie a separovanie odpadov v prostredí domácnosti, ak to
pre vás nepredstavuje dodatočné jarmo, ste so systémom ZELENÉHO BODU ako
takým spokojný. Ak však čelíte problému ako napríklad odmietnutie
prevziať zbierané obaly v obchodoch, resp. nutnosť dlho kráčať za
špeciálnymi zbernými zariadeniami alebo nádobami, už nie ste tak veľmi
nadšení zo systému.
Problém sa dobre skúma na postojoch európskych poslancov. Ich vnímanie
ZELENÉHO BODU formuje domáca skúsenosť z krajiny, v ktorej žijú. Ak je
ZELENÝ BOD v ich krajine prepracovaný, sú oduševnení, ale ak nie je,
dokážu byť naozaj skeptickí. Vždy ide o lokálne špecifikum. Postoj
obyvateľov sa dokáže líšiť od regiónu k regiónu, dokonca niekedy aj v
rámci jednej krajiny.
Vo všeobecnosti je však ZELENÝ BOD pomerne známy. Povedal by som, že ho
pozná nielen väčšina obyvateľov v EÚ, ale je známy aj v USA a Kanade.
Ako príklady ste spomenuli slovenský ENVI-PAK a francúzsky ECO
EMBALLAGES. Máte k niektorým členom PRO EUROPE bližšie, resp. zaujímate
sa o dianie v niektorých krajinách viac, než v iných?
V PRO EUROPE koordinujeme všetky svoje aktivity. Máme niekoľko
pracovných skupín, spoločne sa stretávame a snažíme sa navzájom sa
informovať o aktuálnom dianí v jednotlivých krajinách. Usilujeme sa
pomáhať si navzájom v prípade, ak čelíme podobnému problému. Na druhej
strane, vedieť o všetkom, čo sa deje v 31 štátoch, je náročné a nemožné.
Naša znalosť problémov a aktivít konkrétnej krajiny sa líši od prípadu k
prípadu. Niektorí z členov komunikujú veľmi intenzívne, ostatní sú
trochu v pozadí. Slovensko a Francúzsko patria skôr k prvej skupine, som
s nimi spokojný.
Akému environmentálnemu problému čelí podľa vás Európa v
súčasnosti? Čo pokladáte za najväčšiu výzvu?
Dobrá otázka. Vo všeobecnosti by som za najväčší problém označil rýchle
presadanie politikov z jedného vlaku na druhý. V tomto okamihu sú
horúcou témou bioplasty - každý o nich hovorí ako o riešení všetkých
problémov. Politici dokážu veľmi rýchlo podporiť používanie
bioplastov v
obaloch, ale v krátkom čase podľa mňa zmenia názor a povedia, že takáto
myšlienka nie je dobrá. V skutočnosti žiadny z materiálov nedokáže
vyriešiť všetky problémy súčasne.
Inteligentnejší prístup je najskôr o nápadoch diskutovať, hovoriť o
dopadoch a až potom, čo diskusia skončí, prijať konkrétne kroky. Ak sa
pozriete napríklad do Bruselu, nájdete veľa rozpracovaných projektov
súčasne - udržateľnosť, klimatické zmeny a mnohé ďalšie.
V rámci Európskej komisie pôsobia oddelenia, z ktorých jedno nevie o
tom, čo robí druhé.
Skutočnou výzvou je rozmýšľať o dopadoch,
diskutovať a koordinovať svoje aktivity.
Michal Hudec
Rozhovor je krátený. Úplnú verziu nájdete na adrese
http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/interview/quoden-porozumenie-a-komunikacia-pridu-aj-na-slovensko
Navazuje na PETrecycling.cz zvláště na: Systém, ktorý vznikl na začátku 90-tých let minulého století je dnes značně překonaný. A dokud si to politici neuvědomí, nic se nezmění..... Příspěvky na IP PETrecycling.cz v
archivech:
|
||||||
| Best View : 800x600 resolution with Internet Explorer 4.x or above. | ||||||
