|
|
|
![]() PETrecycling.cz je soukromý, nekomerční, nezávislý, volně přístupný a nesponzorovaný portál prosazující zálohování nevratných nápojových PET lahví jako inovační systémovou změnu pro jejich nejefektivnější využití. |
|
|
|
|
Zdroj/Source: HN, HNONLINE.SK (15.4.2005) |
|
|
|
|
|
|
Použité obalové materiály na báze plastov sa stávajú čoraz atraktívnejšou komoditou, s ktorou sa živo obchoduje v celosvetovom meradle. Pri nezainteresovanom pohľade by sa mohlo zdať, že ide o ekologicky mimoriadne citlivé položky vážne ohrozujúce životné prostredie, ktorých by sa každá krajina najradšej čo najbezbolestnejšie zbavila. Tento názor je už dávno prekonaný, najmä vďaka moderným technológiám, ktoré dokážu použité plastové odpady pri výrobe nových produktov efektívne zhodnotiť. Navyše, ide o veľmi lukratívny biznis, v rámci ktorého sa medzi spracovateľmi zvádza tvrdý konkurenčný boj. Slovensko v tomto procese nezostalo bokom, hoci zatiaľ disponuje iba jediným závodom na zhodnocovanie použitých PET fliaš. Situácia zašla až tak ďaleko, že stovky ton rozdrvených a zlisovaných PET fliaš sa k nám dovážajú zo zahraničia. Ako je to možné? Firma Sledge Slovakia, ktorá je zatiaľ jediným hráčom na trhu zhodnocovania PET obalov, má totiž nedostatok vstupnej suroviny a až 60 percent plastového odpadu musí importovať. Tento moment je zvlášť absurdný, keď si uvedomíme, že na našom trhu pôsobia desiatky priekupníkov, ktorí „nedostatkový“ PET odpad vyvážajú za hranice, predovšetkým do Číny. Celá problematika sa vonkoncom netýka iba subjektov podnikajúcich v odpadovom hospodárstve. Svoje výhrady celkom oprávnene prezentujú aj predstavitelia potravinárskeho a nápojového priemyslu, ktorí PET obaly uvádzajú na trh a sú povinní platiť poplatky do Recyklačného fondu.
Z naakumulovaných
prostriedkov sa financuje budovanie kapacít na separáciu, ktorá je už v
stovkách miest V tomto kontexte zostáva nezodpovedanou otázka, akú PET surovinu vlastne budú tieto nové prevádzky, vybudované s podporou verejných zdrojov, spracúvať. Vzhľadom na jej akútny nedostatok je takmer isté, že väčšinu použitých obalových materiálov dovezú z okolitých krajín, podobne ako to už v súčasnosti robí Sledge Slovakia. Aj keby sa na našom trhu vyseparovalo 100 percent všetkých PET fliaš, nedokázal by tento objem uživiť viac ako jeden až dva spracovateľské závody. Firmy povinné odvádzať príspevky do Recyklačného fondu teda oprávnene argumentujú, že za ich peniaze sa nezhodnocujú plasty, ktoré samy vyprodukovali, ale odpad dovezený zo zahraničia. Celá kauza okolo PET obalov vrhá podivné svetlo najmä na praktiky Recyklačného fondu, ktorý udeľuje nenávratné príspevky aj podnikateľským subjektom, ktoré na takúto pomoc vôbec nie sú odkázané. Dotácie z verejných zdrojov nie sú v tomto prípade ekonomicky ani ekologicky opodstatnené. Ich využitie by bolo omnoho efektívnejšie pre zvýšenie podpory samospráv a ďalších subjektov, ktoré sa zaoberajú triedením a separáciou odpadu, čím priamo a veľmi transparentne prispievajú k ochrane životného prostredia.
Majitel tohoto zdroje o PET lahvích a jejich recyklaci má poněkud odlišný názor. Norbert Vrabec zřejmě není v obraze. Neví totiž, že dobrovolné sběry druhotné PET suroviny nikde na světě (a proto ani na Slovensku) nejsou sto zajistit víc, jak asi pětinu PET nápojových lahví na trhu. Proto musí Sledge Slovakia dovážet materiál z ciziny. Kdyby uvádění predstavitelia potravinárskeho a nápojového priemyslu nebojkotovali (stejně jako jinde na světě) zálohování (protože by s tím měli víc starostí a neměli by svoje obaly placeny zákazníkem, takže by měli snížen zisk), nemusel by Sledge Slovakia dovážet materiál z České republiky (hlavně z třídírny směsných plastů v obci Netluky). Takže pane redaktore, nešiřte dezinformace a napřed se seznamte s tím, o čem máte psát a nenechte se mystifikovat a balamutit od představitelů potravinárskeho a nápojového priemyslu. Navazující předchozí příspěvky na portále PETrecycling CZ:
Příspěvky na IP PETrecycling.cz v archivech:
|
| Best View : 800x600 resolution with Internet Explorer 4.x or above. | |