PETrecycling CZ je nekomerční, nezávislý, volně přístupný a nikým nesponzorovaný český webportál pro ekonomicky a ekologicky nejvýhodnější využití nápojových PET lahví pro příznivce, společnost a obce, administrativu, legislativce, politiky a PET průmysl v České republice. # # # # # # # PETrecycling CZ is the non-trade, freelance, free of charge, not supported czech web portal for funs, communities, administratives, law-makers, politicians, PET plastic industry etc. in the Czech Republic.

PETrecycling.cz je soukromý, nekomerční, nezávislý, volně přístupný a nesponzorovaný portál prosazující zálohování nevratných nápojových PET lahví jako inovační systémovou změnu pro jejich nejefektivnější využití.


HN online -
Čudné hospodárenie Recyklačného fondu

Logo slovenského HN online.sk


Zdroj/Source: HN, HNONLINE.SK  (15.4.2005)
 

Nové logo PETrecycling CZ


HOME Archiv 2005 11.05.2005 Čudné hospodárenie Recyklačného fondu
 

Místo skleněných nápojových vratných lahví byly v minulé dekádě v ČR zavedeny nevratné nápojové PET hlavně díky nadnárodním obchodním řetězcům. Teď s tím jsou obrovské problémy nejen v ČR, ale i celé EU. Současné metody sběru a celá manipulace s lahvemi, nutná k jejich využití recyklací a ne spalováním, je vzhledem k vysokém počtu potřebných sběrných kontejnerů nebo pytlů naprosto neefektivní a z hlediska logistiky a vlivu na ŽP dokonce neekologická! Jediným efektivním řešením pro spotřebitele a hlavně stát je zálohování a v supermarketech - s jejich produkcí přes 90% tohoto "odpadu!!" - automatický odběr zálohovaných nápojových obalů (PET, ALU plechovky a sklo) pomocí automatů RVM.


Autor:
Norbert Vrabec, nvrabec@hnonline.sk

Použité obalové materiály na báze plastov sa stávajú čoraz atraktívnejšou komoditou, s ktorou sa živo obchoduje v celosvetovom meradle. Pri nezainteresovanom pohľade by sa mohlo zdať, že ide o ekologicky mimoriadne citlivé položky vážne ohrozujúce životné prostredie, ktorých by sa každá krajina najradšej čo najbezbolestnejšie zbavila.

Tento názor je už dávno prekonaný, najmä vďaka moderným technológiám, ktoré dokážu použité plastové odpady pri výrobe nových produktov efektívne zhodnotiť. Navyše, ide o veľmi lukratívny biznis, v rámci ktorého sa medzi spracovateľmi zvádza tvrdý konkurenčný boj.

Slovensko v tomto procese nezostalo bokom, hoci zatiaľ disponuje iba jediným závodom na zhodnocovanie použitých PET fliaš. Situácia zašla až tak ďaleko, že stovky ton rozdrvených a zlisovaných PET fliaš sa k nám dovážajú zo zahraničia. Ako je to možné?

Firma Sledge Slovakia, ktorá je zatiaľ jediným hráčom na trhu zhodnocovania PET obalov, má totiž nedostatok vstupnej suroviny a až 60 percent plastového odpadu musí importovať.  Tento moment je zvlášť absurdný, keď si uvedomíme, že na našom trhu pôsobia desiatky priekupníkov, ktorí „nedostatkový“ PET odpad vyvážajú za hranice, predovšetkým do Číny.

Celá problematika sa vonkoncom netýka iba subjektov podnikajúcich v odpadovom hospodárstve. Svoje výhrady celkom oprávnene prezentujú aj predstavitelia potravinárskeho a nápojového priemyslu, ktorí PET obaly uvádzajú na trh a sú povinní platiť poplatky do Recyklačného fondu.

Z naakumulovaných prostriedkov sa financuje budovanie kapacít na separáciu, ktorá je už v stovkách miest
a obcí veľmi dobre zavedená. K tomuto efektívnemu spôsobu využitia poplatkov nemá takmer nikto výhrady.
Z tých istých verejných zdrojov však možno získať dotáciu aj na budovanie nových zariadení na ďalšie zhodnocovanie obalov na báze PET. Jedno zo spracovateľských centier začne od júla pôsobiť v Senici, ďalšia veľká investícia je ohlásená na východe Slovenska.

V tomto kontexte zostáva nezodpovedanou otázka, akú PET surovinu vlastne budú tieto nové prevádzky, vybudované s podporou verejných zdrojov,  spracúvať. Vzhľadom na jej akútny nedostatok je takmer isté, že väčšinu použitých obalových materiálov dovezú z okolitých krajín, podobne ako to už v súčasnosti robí Sledge Slovakia.

Aj keby sa na našom trhu vyseparovalo 100 percent všetkých PET fliaš, nedokázal by tento objem uživiť viac ako jeden až dva spracovateľské závody. Firmy povinné odvádzať príspevky do Recyklačného fondu teda oprávnene argumentujú, že za ich peniaze sa  nezhodnocujú plasty, ktoré samy vyprodukovali, ale odpad dovezený zo zahraničia.

Celá  kauza okolo PET obalov vrhá podivné svetlo najmä  na praktiky Recyklačného fondu, ktorý udeľuje nenávratné príspevky aj podnikateľským subjektom, ktoré na takúto pomoc vôbec nie sú odkázané. 

Dotácie z verejných zdrojov nie sú v tomto prípade ekonomicky ani ekologicky opodstatnené. Ich využitie by bolo omnoho efektívnejšie pre zvýšenie podpory samospráv a ďalších subjektov, ktoré sa zaoberajú triedením a separáciou odpadu, čím priamo a veľmi transparentne prispievajú k ochrane životného prostredia.

 

 

Majitel tohoto zdroje o PET lahvích a jejich recyklaci má poněkud odlišný názor. Norbert Vrabec zřejmě není v obraze. Neví totiž, že dobrovolné sběry druhotné PET suroviny nikde na světě (a proto ani na Slovensku) nejsou sto zajistit víc, jak asi pětinu PET nápojových lahví na trhu. Proto musí Sledge Slovakia dovážet materiál z ciziny.

Kdyby uvádění predstavitelia potravinárskeho a nápojového priemyslu nebojkotovali (stejně jako jinde na světě) zálohování (protože by s tím měli víc starostí a neměli by svoje obaly placeny zákazníkem, takže by měli snížen zisk), nemusel by Sledge Slovakia dovážet materiál z České republiky (hlavně z třídírny směsných plastů v obci Netluky). Takže pane redaktore, nešiřte dezinformace a napřed se seznamte s tím, o čem máte psát a nenechte se mystifikovat a balamutit od představitelů  potravinárskeho a nápojového priemyslu.

Navazující předchozí příspěvky na portále PETrecycling CZ:

Příspěvky na IP PETrecycling.cz v archivech:
Příspěvky z archivu: 2007 > 2006 > 2005 > 2004 > 2003 > 2002 > 2001 > 2000

 

  Best View : 800x600 resolution with Internet Explorer 4.x or above.