PETrecycling CZ is non-commercial, independent, free & unsponsored Czech web portal for funs, communities, administrative, law-makers, politicians, PET plastic industry etc. in the Czech Republic. My closing statement read: "There is only one real effective and  incentive method to encourage environmentally sound collecting of beverage one-way containers and it is deposit in combination with High-Tech R&D resulted Reverse Vending Machines!
PETrecycling CZ je nekomerční, nezávislý, volně přístupný, nesponzorovaný český webový portál.

Můj závěr intensivního studia nejnovějších výsledků V&V zní: "V současnosti existuje jediný efektivní a motivující systém na podporu environmentálně a ekonomicky nejvhodnějšího způsobu sběru nápojových jednocestných obalů (PET, ALU a skla) a tím je jejich zálohování
a zpětný odběr moderními odběrními automaty."


Kritický stav ekonomiky separácie na Slovensku

** Předpokladem nejdokonalejšího využití nápojových jednocestných PET lahví/Alu plechovek/skleněných lahví po spotřebě nápoje je jejich zálohování ** U PET lahví náročnou tzv. "B2B" recyklací, "ze starých lahví nové" ** Cyklus začíná automatizovaným odběrem obalů RVM automaty s NIR čidly, u nás dobře známými pro odběr pivních lahví ** Při souběžném odběru zálohovaných nádob (a vrácení zálohy) dojde na jediném automatu RVM k dokonalému roztřídění podle typu materiálu, barvy (PET/sklo), zmenšení objemu (posekáním/podrcením u skla) a oddělenému uložení každé z frakcí do malých přepravních kontejnerů ** Těch může být až sedm - na 3 barvy u PET, 2 u skla, 2 u plechovek (Alu, ocel) ** Takto získané druhotné suroviny jsou převáženy do meziskladů, či přímo do recyklačních závodů ** U PET lahví na recyklací buď jen na prané PET vločky/regranulát, nebo až na PET potravinářské kvality, z něj event. až na předlisky lahví ** Prvý krok (zpětný odběr) je ale věcí obchodních řetězců - nikoliv obcí, jako dosud ** Řetězce jsou svým "megaprodejem" největším zdrojem, u PET vykazuje tržní podíl obalů přes 92% ** Jen za PET láhve jim zaplatíme (v ceně nápoje) ročně částku zhruba 8 miliard Kč ** Měli by mít proto, též z mnoha dalších důvodů, zákonem uloženu zodpovědnost za následné využití nápojových obalů ** Ne exportem, ale umožněním RECYKLACE V UZAVŘENÉM CYKLU V ČR ** Na "zodpovědnost obchodu" přišli Švýcaři - viz PETFLASH 27/2002, str.2 ** Aplikaci záloh tam ale (jako jinde) nejvíce brání z tzv. "BIG 4" právě Coca Cola Beverages AG ** Podle šéfa švýcarské CCB AG Baerlochera "Záloha přináší pouze problémy, neřeší ale žádné!" ** Totéž teď papouškují mnozí naši experti ** Zálohy jsou prý DISKRIMINAČNÍ ** Diskriminace to je, ale SPOTŘEBITELŮ, OBCÍ a STÁTU **

Zdroj/Source: CHANGENET.SK Životné prostredie Stav separovaného zberu je kritický (17.12.2009)
 

Logo portálu PETrecycling.cz


HOME Archiv 2010 13.01.2010 Kritický stav ekonomiky separácie na Slovensku
 

More articles in English only

Úvodem/Editorial

Archivy/Archives

Je PC-PET láhev"odpad"?

TERMINOLOGICKÝ SLOVNÍČEK

Co je IP PETrecycling.cz

Recyklace PET lahví

Kvalita RPET pro potraviny

Důvody pro zálohování nápojových obalů

Proč odběr PET automaty RVM místo popelnic?

Přehled o recyklaci PET metodou B2B ("bottle to bottle")

Informace o zařízeních pro sběr a recyklaci PET lahví

Zálohy na nápojové obaly v Německu

Zálohy na Slovensku

O zálohách v Česku

Recyklační firmy - ČR, SR

Ze směsných plastů nafta

Nové dilema - BIOPLASTY

LCA a CBA

Plastic Rumors and Myth - Plastic Myths Unwrapped

Hledej na WWW
Nejobsáhlejší SEZNAM Slovník
Počítač je chráněn antivirus systémem NOD32
Global sites
 


Ekonomika separovaného zberu odpadov v obciach je neudržateľná. Separovaný zber komunálneho odpadu (SZ) je 4,5 krát drahší ako zber a uloženie zmesového odpadu na skládky. Finančná podpora obciam z Recyklačného fondu je predovšetkým z dôvodu zlej legislatívy v súčasnosti nedostatočná a má sa ešte znižovať, čo bude mať likvidačný dopad na existujúce systémy, resp. na efektivitu separovaného zberu odpadov v obciach na Slovensku.


SZ hrá kľúčovú rolu v hierarchii odpadového hospodárstva a nemenej je dôležitý pre dosahovanie recyklačných cieľov EÚ.  Zodpovednosť za odpad by mali niesť všetky 3 dôležité prvky podieľajúce sa na vzniku odpadu: výrobcovia (a dovozcovia), obec
a občan.

V mnohých mestách občania platia vysoké poplatky za odpad a samospráva odpady popri tom ešte dotuje zo svojho rozpočtu. Obce a mestá však nemôžu donekonečna zvyšovať poplatky za odpad a prenášať tak deficit na občana, primárnu zodpovednosť za odpad nesú výrobcovia a dovozcovia. Obce nemôžu od občana chcieť, aby separoval a platil pri tom vyšší poplatok za odpad. Podľa o.z. CEPTA výrobcovia prispievajú do systému nedostatočne, čo považujeme za kľúčový dôvod nedostatku financií.

"To, že separácia je drahšia ako zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu je úplne prirodzené. Vyzbieranie, zvoz a najmä dotriedenie odpadu na predajný produkt - to sú najnáročnejšie kroky v životnom cykle výrobku odkedy sa stane odpadom až po jeho zhodnotenie. A tieto kroky nesú na pleciach obce a mestá." vysvetľuje Miloš Veverka z o.z. CEPTA a zároveň dodáva: "Problém je v tom, že mechanizmus finančnej podpory separácie, hoci bol pôvodne navrhnutý s dobrým úmyslom, v súčasnosti absolútne nepokrýva potreby miest a obcí. Financie z Recyklačného fondu (RF), ktoré sú určené na tento cieľ (§64 ods. 1dos. 1 zákona č. 223/2001 Z. z.) sú veľmi nízke a v budúcnosti treba rátať s ich ďalším znižovaním, čo je pre mnohé systémy separovaného zberu likvidačné. Dnes sa nenapĺňa princíp "znečisťovateľ platí" a občan na to dopláca. Hlavným problémom sú odpady z obalov z plastov, papiera, kovových obalov a viacvrstvových kombinovaných materiálov (nápojové kartóny)".

Chyba je v zlej legislatíve

Výrobcovia a dovozcovia obalov (vrátane dovozcov balených výrobkov) neplatia od roku 2005 za obaly do RF žiadny príspevok
v prípade, že sami alebo s pomocou tzv. oprávnenej organizácie zabezpečia zhodnotenie odpadov z obalov na úrovni limitov stanovených nariadením vlády Slovenskej republiky č. 220/2005 Z. z. Tieto limity (do 60% v r. 2012) predstavujú minimálne zhodnotené množstvá, ktoré ukladá právny predpis a nie množstvá, za ktoré majú výrobcovia a dovozcovia niesť zodpovednosť. "Považujeme za kľúčové, aby všetci výrobcovia a dovozcovia výrobkov a materiálov uvedených na trh v SR niesli zodpovednosť
a platili príspevky za 100 % výrobkov uvedených na trh v SR (resp. za tú časť do 100 %, ktorej zhodnotenie nezabezpečia sami). Dnes tomu tak nie je a aj preto končí veľká časť triediteľných a zhodnotiteľných surovín na skládkach" dodal Daniel Lešinský, predseda OZ CEPTA.

Ďalej je nutné dôsledne dohliadať na to, aby povinné osoby platili zákonné príspevky do RF a pri neplnení tejto povinnosti boli dôsledne sankcionovaní. V súčasnosti je mnoho neplatičov do RF.

Dôsledkom takejto legislatívy je, že systém separácie je finančne podvyživený, podpora miest a obcí nedostatočná.

Okrem zmien v legislatíve požadujeme podrobiť  RF nezávislej kontrole nakladania s financiami (napr. NKÚ), aby výsledky takýchto pravidelných kontrol boli zverejňované. Je potrebné, aby rozdeľovanie financií z RF bolo transparentné a na základe objektívnych kritérií.

Hlavným argumentom predstaviteľov priemyslu proti poplatkom do RF je neúmerné zdraženie cien tovarov. Analýzy však naznačujú zvýšenie cien výrobkov v dôsledku platenia za obalové materiály v rozsahu 0,5 – 1,5 % z ceny výrobku, pričom variácia ceny toho istého výrobku je u rôznych predajcov 5 – 40 %. Znamená to, že navýšenie ceny je u väčšiny tovarov nepodstatné.

Požadujeme vypracovať odborné, verejne prístupné a nezávislé posúdenie navýšenia konečnej ceny tovarov, z dôvodu príspevkov na zber, separáciu a recykláciu. Takýto materiál by mal byť podkladom pre objektívne rozhodovanie poslancov Národnej rady
a p. prezidenta pri schvaľovaní odpadovej legislatívy. Je veľmi kontraproduktívne, keď sa zákonodarcovia rozhodujú na základe účelových a nepravdivých informácií ako tomu bolo doteraz.

Prijatím vhodnej novelizácie legislatívy a jej následným dodržiavaním je možné vytvoriť trvalo udržateľný a spravodlivý systém nakladania s odpadmi v prospech separovaného zberu bez zvýšených nárokov na štátny rozpočet.

Úplný originál příspěvku ke stažení/uložení:

Ing. Miloš Veverka, PhD. a Ing. Daniel Lešinský, PhD.

Kritický stav ekonomiky separácie na Slovensku  - PDF, 9 str.
(Tlačová konferencia 17.12.2009, Bratislava)

 

 

Navazuje na www.petrecycling.cz hlavně na interních odkazech:

Především by se ale měl uplatnit jiný systém třídění recyklovatelných druhotných surovin z domácností, jak je zřejmé z odkazů na rozcestníku:

Příspěvky ze sekce Nové/News v archivech: 2009 > 2008 > 2007 > 2006 > 2005 > 2004  > 2003 > 2002 > 2001 > 2000

  

  Best View: 1.024x768 resolution with Internet Explorer 4.x or above.